Parkrat som bol pomoct pri cisteni parku bola to pracovna zabava.. Ked sme tam traja na pociatku furikovali a nerozumeli si este moc dobre po anglicky :)
ludia ktori postupne vybudovali truc spherique (pamatam si vystavu fotografii na satniach na gympli na Hlinskej…to bol prvy impulz…), atelier na marianskom a nakoniec Stanicu boli zasadnym impulzom v mojom zivote…a byt nejakym sposom sucastou toho projektu - aspon dobrovilnicky…a casom pracovat na stanici…nejak sa na tom podielat, byt sucastou… bola jedna z najzasadnejsich veci, ktore si z rodneho mesta pamatam a pripominam…a mam ju v srdci doteraz, aj ked telom som inde…diky!!!
Ja si viac beriem zo Stanice ako dávam, hoci aj to bolo: nejaké tréningy osobnostných zručností. A môže byť opäť viac, ak bude treba. A ďakujem Stanici za priestor a podporu pre Mulicu - bez nich by nebola.
Ja som sa z návštevníka staničného baru a používateľa wifi hotspotu (lebo na intráku som nemal pripojenie) stal dobrovoľníkom-fotografom a postupne až jedným zo stálej \"posádky\" Stanice.
Celé to bola možno len nejaká zhoda okolností. Pred rokmi som sedel v bare a browsoval po internete a o pár stolov ďalej mali ludia pracujúci na Stanici nejakú poradu alebo čo. A som započul (ale nepočúval som, nemyslite si!), že potrebujú niekoho na foto dokumentovanie podujatí. To by sa mi páčilo, povedal som si. Ale v hlave som na tým len mávol rukou, lebo som bol ešte vtedy dosť asociálny človek. Keď som ale vychádzal zo Stanice, tak som sa zastavil, povedal si, že ostych nejako musím prekonať. Tak som sa otočil a prišiel k \"nim\" a povedal, že by som to skúsil. Povedal som, že síce nemám moc dobrý digitálny foťák, ale že si plánujem kúpiť lepší. Reakcia bola pozitívna. Okej. Tak som teda pozdravil a so skrývanou eufóriou odišiel. A už v ten deň som vedel, že sa mi stala zásadná vec.
A to sa mi potvrdzuje každý deň.
Odvtedy som sa mnohému naučil, od fotenia, cez prácu v bare, technické zabezpečovanie podujatí, sociálno-komunikačne som veľmi vyrástol..
Parkrat som bol pomoct pri cisteni parku bola to pracovna zabava.. Ked sme tam traja na pociatku furikovali a nerozumeli si este moc dobre po anglicky :)
ludia ktori postupne vybudovali truc spherique (pamatam si vystavu fotografii na satniach na gympli na Hlinskej…to bol prvy impulz…), atelier na marianskom a nakoniec Stanicu boli zasadnym impulzom v mojom zivote…a byt nejakym sposom sucastou toho projektu - aspon dobrovilnicky…a casom pracovat na stanici…nejak sa na tom podielat, byt sucastou… bola jedna z najzasadnejsich veci, ktore si z rodneho mesta pamatam a pripominam…a mam ju v srdci doteraz, aj ked telom som inde…diky!!!
Ja si viac beriem zo Stanice ako dávam, hoci aj to bolo: nejaké tréningy osobnostných zručností. A môže byť opäť viac, ak bude treba. A ďakujem Stanici za priestor a podporu pre Mulicu - bez nich by nebola.
Ja som sa z návštevníka staničného baru a používateľa wifi hotspotu (lebo na intráku som nemal pripojenie) stal dobrovoľníkom-fotografom a postupne až jedným zo stálej \"posádky\" Stanice.
Celé to bola možno len nejaká zhoda okolností. Pred rokmi som sedel v bare a browsoval po internete a o pár stolov ďalej mali ludia pracujúci na Stanici nejakú poradu alebo čo. A som započul (ale nepočúval som, nemyslite si!), že potrebujú niekoho na foto dokumentovanie podujatí. To by sa mi páčilo, povedal som si. Ale v hlave som na tým len mávol rukou, lebo som bol ešte vtedy dosť asociálny človek. Keď som ale vychádzal zo Stanice, tak som sa zastavil, povedal si, že ostych nejako musím prekonať. Tak som sa otočil a prišiel k \"nim\" a povedal, že by som to skúsil. Povedal som, že síce nemám moc dobrý digitálny foťák, ale že si plánujem kúpiť lepší. Reakcia bola pozitívna. Okej. Tak som teda pozdravil a so skrývanou eufóriou odišiel. A už v ten deň som vedel, že sa mi stala zásadná vec.
A to sa mi potvrdzuje každý deň.
Odvtedy som sa mnohému naučil, od fotenia, cez prácu v bare, technické zabezpečovanie podujatí, sociálno-komunikačne som veľmi vyrástol..
Volunteer once, volunteer forever.