Urobili ste pre Stanicu niečo zadarmo? Pomohli ste prácou, dobrou radou, niečo ste nám odviezli, pomohli vyložiť, zorganizovali akciu medzi svojimi kamošmi alebo šírite správy o akciách? Možno to ani neviete, ale ste naším dobrovoľníkom. A nie je vás málo, určite viac než sme schopní porátať. A keďže rok 2011 je Európsky rok dobrovoľníctva, je to príležitosť uvedomiť si, čo všetko by bez dobrovoľníkov (a vás všetkých, ktorí sa ako dobrovoľníci ani necítite, “len ste nám nejak pomohli”) na Stanici nebolo. A zistiť, koľko vás-nás vlastne je. Napíšte do komentu v tomto článku, čo ste niekedy na Stanici zadarmo urobili alebo čo robíte pravidelne. Stačí jedným slovom, naozaj bude zaujímavé to zrátať. Na oplátku venujeme každému, kto sa prihlási a napíše, jeden lístok na akciu vo februári podľa vlastného výberu. Čo kedy na Stanici robil alebo čo stále robí bez nároku na honorár. Ak sa niekto rozpíše, len dobre pre nás, privítame aj kritiku. Alebo napíšte, ak by ste chceli niečo robiť a báli ste sa doteraz prihlásiť.

Celá Stanica vlastne začala ako dobrovoľnícky projekt, od vzniku združenia Truc sphérique v roku 1998 sme všetci boli dobrovoľníci, aj prvé dva roky Stanica skoro nemala zamestnanca. A hoci tu dnes pár ľudí pracuje aj na plný úväzok, stále by to nešlo (a hlavne to ani nechceme), keby pri všetkom, čo robíme, neboli ďalší ľudia, ktorí popri svojej práci či škole priložia ruku k dielu. A nielen mladí. Ak si dobre pamätám, tak na rekonštrukcii staničnej budovy sa vystriedalo v rokoch 2003-2004 (aj neskôr) viac než 400 ľudí, niektorí na jeden-dva dni, iní týždeň či dva, boli aj takí, ktorí pomáhali dlhšie. Boli medzi nimi aj cudzinci na rôznych táboroch spojených s prácou. S2 postavilo v roku 2009 viac než 120 ľudí, ktorí mnohokrát prichádzali “len tak” idúc okolo. O parku pri Stanici sa dá povedať podobné, začal ho “čistiť” Francúz Christian so Španielom Raoulom a postupne sa k ním pridávali ďalší, takže dobrovoľníci boli v parku skôr než my zo Stanice. To sú veľké “stories”, ktoré keď sa rozmenia na drobné, ukážu sa konkrétne veci a tie sú omnoho zaujímavejšie. Spomínam si, ako mi otec volal niekedy na konci leta 2003, aby som rýchlo doniesol nejakú borovičku, lebo na (v úplnom začiatku rekonštrukcie) Stanici je brigáda. Parkovalo tam niekoľko áut a páni v oblekoch mali na nohách gumené čižmy a betónovali schodište do podkrovia. Otcovi sa niekde podarilo získať narýchlo betón a tak zavolal tých, čo boli najbližšie - susedov z kancelárií vedľa jeho firmy - a išli betónovať. Podobných akcií sa uskutočnilo mnoho. Občas na našu výzvu, mnohokrát i z vašej vlastnej iniciatívy. Niekto doniesol veci, ktoré mal doma s tým, že sa nám zídu. Iný zobral plagáty do susedného mesta alebo ich lepil pravidelne v škole. Niekto hrabal lístie v záhrade, niekto maľoval podchod. Veľa ľudí pomáha s programom, prídu a chcú niečo zorganizovať alebo pomôcť pri organizácii. Veľa ľudí pomáha s dramaturgiou a niektorých sme ani nikdy nevideli, len od nich dostávame dobré tipy na akcie a spolupracujeme na diaľku. Veľa umelcov prišlo a urobilo predstavenie bez nároku na honorár, aj to sú dobrovoľníci. Nemožno zabudnúť na všetkých architektov a projektantov, ktorí Stanicu nakreslili a dali do súladu s pravidlami. A všetkých kamošov a rodinných príslušníkov, ktorí nám niekedy niečo odviezli, prepravili alebo odviezli nás samotných. Bolo aj pár doktorov, ktorí nás ošetrili alebo pomohli s vyšetrením hosťujúceho umelca či pichli injekciu. Boli a sú tu fotografi a filmári, ktorí budovali a budujú našu (audio)vizuálnu pamäť. Účastníci z workshopov, ktorí budovali veci v parku, navrhovali dizajn, plánovali a vymýšľali ako napríklad Living Underground. Študenti, ktorí asistovali detským ateliérom. Zamestnanci rôznych spoločností v rámci firemných dobrovoľníckych dní ako Naša Žilina. Možno najviditeľnejší sú mladí cudzinci, ktorí prichádzajú na Stanicu na celý rok v rámci EÚ programu European Voluntary Service, ale v skutočnosti tvoria len malú časť. Mali sme aj “vynútených” dobrovoľníkov, ktorí dostali prácu na Stanici ako trest zo súdu alebo v rámci verejnoprospešných programov pre nezamestnaných, ale aj medzi nimi bolo veľa takých, ktorí to nebrali ako povinnosť a urobili omnoho viac, než sa od nich očakávalo. Boli tu aj absolventi vysokých škôl či študenti, pre ktorých to bol zároveň splnený zápočet na školskú prax.

A prečo to robili, robíte a robíme? Zaujímavá otázka a venujú sa jej teoretici i viaceré inštitúcie. Najlepšie si na ňu každý odpovedá sám. Pre každého je motivácia iná a všetky sú správne. Niekoho zaujíma najviac obsah a zmysel - v našom prípade súčasné umenie a samotná Stanica. Niekto je filantrop a podporuje neziskové veci akýmkoľvek spôsobom. Niekto vďaka dobrovoľníctvu získa nové znalosti, prax a kontakty, ktoré sa mu zídu aj v profesionálnom živote, iný to robí kvôli ďalším ľuďom - spoludobrovoľníkom, s ktorými rád trávi svoj čas. Nech je to ako chce, ďakujeme, je to úžasné a je to jediná cesta, ako to chceme robiť aj naďalej. Ak chcete byť súčasťou tohto dobrodružstva, ozvite sa.

Marek Adamov