Dobrovoľník a Stanica
Končí sa Európsky rok dobrovoľníctva, no Stanicu si nevieme predstaviť bez dobrovoľníkov ani ďalších 20 rokov. Tak ako teraz,
aj v začiatkoch boli veľmi dôležití všetci, ktorí verili v spoločnú myšlienku a venovali jej svoj čas a energiu. Dobrovoľne, bez vidiny platu a možno aj bez presnej predstavy o výsledku, poháňaní ideou niečoho veľkého, na čom má zmysel sa podieľať. Takto vznikla komunita, ktorá Stanici dodáva energiu od prvého dňa.
Stovky dobrovoľníkov počas tisícov hodín práce zrekonštruovali budovu Stanice, obnovili park pod Rondlom, zveľadili terasu a postavili S2ku.
Je však nutné pripomenúť a zdôrazniť aj množstvo mravenčej, málo viditeľnej práce, ktorá sa deje v rôznych formách takmer neustále a bez ktorej by Stanica nefungovala tak ako dnes. Roznášanie plagátov, predávanie lístkov, komunikácia s hosťami festivalov, foto a video dokumentácia, archivácia, pomoc s technickým zabezpečením, zbieranie pohárov, administráciu webu, atď.
Samostatný odsek si zaslúžia aj zahraniční dobrovoľníci. Prichádzajú (väčšinou) na 12 mesačný pobyt v rámci programu Európska dobrovoľnícka služba. Okrem každodenných praktických činností má každý evs dobrovolník aj svoj vlastný projekt, ktorý si vymyslí a realizuje. Niekto spraví výstavu, niekto zorganizuje workshop, iný vyučuje svoje rodný jazyk - záleží na individuálnych záujmoch každého dobrovoľníka. O našich súčasných EVS dobrovoľníkoch sa môžete dočítať viac napríklad tu alebo ich môžete stretnúť na Stanici a dať sa s nimi do reči.
Ak by niekto namietal, že dobrovoľničiť znamená pracovať zadarmo, tak to určite nie. Dobrovoľník nedostáva plat, to je pravda. Jeho mzdou sú skúsenosti a schopnosti získané pri práci. Motivácia nie je materiálna. Ľudia pomáhajú, pretože veria, že to má zmysel a popri tom osobnostne a odborne rastú. Získavajú neoceniteľnú prax a kontakty v prostredí, v ktorom sa možno v budúcnosti uplatnia. Dobrovoľníctvo je jednou z metód.
Aj na Stanici máme niekoľko živých príkladov toho, ako sa z dobrovoľníka stal riadny člen nášho tímu. Dušan sa počas štyroch rokov postupne premenil z občasného návštevníka kaviarne na fotografa-dobrovoľníka, cez web admina a barmana až po lektora detských dielní. Alebo Dano, náš najnovší technik, pred nedávnom chodil na Stanicu tiež iba ako divák. Podobný príbeh zažil aj Adrián, náš bývalý školský ambasador (=promotér a roznášač plagátov), teraz má na starosti administratívu.
Keď sa dobrovoľník osvedčí (a to sa môže stať aj vo firmách, nielen v neziskovkách), otvárajú sa mu nové možnosti, o ktorých možno ani netušil. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa netreba báť spraviť niečo “len tak”. Pretože dobrovoľníctvo nie je charita, ako by si niektorí ľudia mohli myslieť.
V súčasnosti je typický dobrovoľník mladý človek, veľmi často študent. Avšak z demografickej krivky našej spoločnosti vyplýva, že čoraz viac bude pribúdať ľudí v pokročilom veku, ľudí na dôchodku, ktorí sú ideálnymi adeptami na dobrovoľníkov. Prečo? Majú celoživotné skúsenosti z praxe, chuť ich posunúť mladšej generácii, majú na to čas a nemajú ambície na kariérny postup. Ten už pravdepodobne dosiahli. Asi sa to ešte nedotkne našich babiek a dedkov, ale je veľmi pravdepodobné, že my si budeme užívať dobrovoľníčenia aj na penzii. Veď prečo nie. Potvrdzovalo by to staré “dobrovoľnícke porekadlo” hovoriace, že Dobrovoľníkom raz, dobrovoľníkom navždy.
Európsky rok dobrovoľníctva teda o pár dní končí a na Slovensku našťastie povedomie o tomto fenoméne rastie. Dôkazom je aj Zákon o dobrovoľníctve prijatý súčasnou vládou, v ktorom je definované, kto je dobrovoľník a čo robí. To je veľký pokrok v našej legislatíve, otvárajúci nové cesty k dobrovoľníctvu. Napríklad aj zamestnancom KIA Motors, ktorí Stanici venujú jeden pracovný deň z každého mesiaca.
Ak sa chcete aj vy zapojiť a pomôcť nám zlepšiť niečo, čo vám na Stanici chýba alebo prekáža, neváhajte a kontaktuje nás.
