1.
Začali sme sa zaoberať mestskými legendami industrializovaného Považia, Žilinu nevynímajúc. Zaujímajú nás miesta všedné, obyčajné, prehliadané, podivné, neprístupné, zabudnuté. Urbánne legendy umožňujú dostať sa takýmto miestam pod kožu: zverejňujú, že sa v nich čosi odohralo. Nie nutne príbeh, možno len udalosť, zápletka, prchavá epizóda, čo v mieste ostávajú zapamätané, a čiastočne tým rušia jeho anonymnú cudzosť. Možnože na tejto zastávke spával každú stredu a štvrtok akýsi tulák, a bol to slávny spisovateľ. V tamtej večierke vraj pľujú do šalátov. A na kraji mesta je taká opustená budova, kde sa údajne každú noc, presne o pol tretej ráno zasvieti svetlo v jednom okne.
Historky s kľúčovými formulkami vraj, údajne a hovorí sa, sa šíria so zvláštnym zanietením a ľahkosťou; možno im nikto úplne neverí, no už tým, že sú rozprávané, sa stávajú súčasťou identity miesta. A tá je prchavá.

Púšťame sa preto do výskumu. Prvou fázou je zber, v teréne i na webe. Priebežne usporiadame ešte niekoľko tematických večerov zameraných na mestské legendy, i ďalšie možnosti, ako sa vztiahnuť k mestu a miestu. (street art, sémantika a vizuálne štúdiá, mytopoetika…). Paralelne prebieha tiež foto výskum a dokumentácia miest, ku ktorým sa legendy viažu (Inferno 5) a výskum zvukovej mapy industriálneho Považia (Marek Piaček a jeho študenti). Čo z toho všetkého nakoniec vzíde, nevieme ešte úplne presne povedať. Necháme to vyplynúť z objavených konkrétností.

foto: natália zajačiková


2.
Z teoretického hľadiska sú UL formou modernej narativity, zaoberá sa nimi súčasná folkloristika. Terminologicky si ich možno s čistým vedomím spliesť s contemporary legends, urban myths, contemporary tales. Spadajú sem fámy, poplašné správy, klebety, hororové a iné historky, ktoré sa šíria s vitalitou chrípkovej epidémie, a rovnako nevyspytateľne aj miznú. Uchytia sa na danom mieste, keď sú na to vhodné podmienky (spúšťacím faktorom je často historická udalosť, výročie, prírodná katastrofa a pod.), dočasne priľnú k miestu, narobia rozruch a zmiznú. Na danom mieste pôsobí legenda ako čosi výnimočné, autentické; odborníci však dokážu zistiť, že pred desiatimi rokmi sa rovnaká legenda rozprávala s rovnakou dávkou autenticity na opačnom konci zemegule. Do hry tak vstupujú stále aktuálne prvky a fenomény: namiesto vodníkov, zbojníkov a víl nás dnes skôr desia vrahovia na zadnom sedadle auta, nainfikované striekačky v MHD, po preflámovanej noci vyoperované obličky, krysí chvost v čínskom jedle, žiletky na tobogane… Numinozita tradičných legiend sa z tých súčasných nevytratila, len sa prispôsobila novému typu imaginácie.

- - - -
>> prvé výsledky zberu mestských legiend