Pozývame vás na finisáž výstavy Strach.Pôvod štátu vo formáte verejného “sympózia”. Pozývame vás na večeru, pohár vína aj výmenu myšlienok. O jedlo sa postará šéfkuchár Michal Blaha a o ostatné my. Spomienkové stretnutie organizujeme pri príležitosti výročia vzniku Československa a prinesie tri krátke prednášky a diskusie o politike, filozofii a kultúre (dizajne).

S prednáškami (k večeri) vystúpia:
Roman Jančiga:
Bol čechoslovakizmus podvod? O myšlienke čechoslovakizmu a jej slovenských stúpencoch.
Tomáš Jahelka:
Masaryk bol úspešný politik, ale čím bol zaujímavý ako filozof?
Maroš Schmidt:
O českých veteránoch priemyselného dizajnu na Slovensku: prípad Emil Bojda a motocykel Súľov.

Moderuje: Fedor Blaščák

Vstupné: 5,00 / 3,00 € (dospelí / študenti)
Cena vstupného je vlastne za večeru. Aby sme vedeli, pre koľkých ľudí objednať jedlo, rezervujte si svoje miesto za spoločným stolom vopred e-mailom: rezervacie@stanica.sk.

Anotácie k prednáškam počas spoločnej večere v Synagóge:

Roman Jančiga:
Bol čechoslovakizmus podvod? O myšlienke čechoslovakizmu a jej slovenských stúpencoch.
1. Čechoslovakizmus a jeho historické korene:
- Dejiny Veľkej Moravy ako historický základ ideológie čechoslovakizmu (prvý útvar, v ktorom boli spojené územia Čiech, Moravy a Slovenska, jednotná reč pred i za riekou Moravou)
– Ilustrácia tvárnosti histórie a jej využívanie pre potreby politiky. Dnes opak, Veľká Morava je konštitutívnym prvkom samostatnej slovenskej štátnosti – kráľ starých Slovákov)
2. Čechoslovakizmus ako modernizačný smer (hlasisti):
- Šrobárovo presvedčenie, že neexistuje nič také ako samostatná a hodnotná slovenská kultúra. Existuje však kultúra európska, svetová, a k nej máme prístup cez Čechov. Spojenie s Čechmi je tak sposobom pre zapojenie Slovákov do celoeurópskych pohybov, je prostriedkom pre zachytenie trendov, ktoré hýbu aj inými spoločnosťami
3. Čechoslovakizmus ako štátna doktrína, autonomizmus ako reakcia.
- Dérerova koncepcia čechoslovakizmu ako demokratizmu, autonomizmus ako relikt hungarizmu
4. Význam Žiliny v dejinách slovenského čechoslovakizmu
- Šrobárova vláda vchádza do Žiliny (Slovensko sa de-facto stáva súčasť republiky, začiatok dominancie čechoslovakizmu)
- Žilinská dohoda – konečný krach čechoslovakizmu ako nosnej štátnej idey ČSR
Roman Jančiga je zakladateľ občianskeho združenia Communio Minerva, hlási sa k odkazu liberálne orientovaného vydavateľstva Minerva, ktoré v rokoch 1869-1872 vydávalo spisbu autorov blízkych tzv. Novej školy slovenskej. Najnovším počinom združenia je vydanie publikácie Ivan Dérer: K diskusii o čechoslovakizme.

Tomáš Jahelka:
Čím bol Masaryk zaujímavý ako filozof?
Masarykova filozofia netvorí systém. Reflektuje aktuálne problémy: filozofiu dejín, moderného človeka a náboženstvo, sociálnu otázku. Je ťažké ho zaradiť do niektoré filozofického smeru. Bol obviňovaný z eklekticizmu, označovaný za pozitivistu, mal blízko aj k platonizmu. Základnou otázkou Masarykovej filozofie je vzťah medzi subjektívnym a objektívnym. Je filozofia osobným vyznaním alebo objektívnym poznaním objektívneho sveta?
Tomáš Jahelka (1980) je politológ, učí v Trnave, doktorát získal z filozofie na Masarykovej univerzite v Brne. Dlhodobo sa venuje osobnosti T.G. Masaryka.

Maroš Schmidt:
Príbeh výroby motocyklov a automobilov vo fabrike Súľov, ostravského podnikateĺa Emila Bojdu
Ostravský podnikateľ Emil Bojda začal za prvej republiky založil špeditérsku firmu a zo zarobených peňazí postavil továreň EMBO, ktorá od roku 1933 vyrábala elektrospotrebiče a začala sa zaoberať aj vývojom motorových vozidiel. Vyrábal elektrické variče, dvojplatničky, žehličky a šporáky. Vo voľnom čase bol vášnivý motocyklový pretekár. Po 2. svetovej vojne navrhol ľudový dvojmotorový automobil a skonštruoval mini motocykel pod značkou Súľov. Pred komunistami odišiel po prvých voľbách na Slovensko a v Bytči–Hrabovom postavil fabriku Súľov, budova stojí dodnes. Prvé autá a motorky vyšli z fabriky v roku 1947, avšak krátko nato bola uvalená na fabriku národná správa. Podnik znárodnili a na majiteľa bol z ČR vydaný zatykač na základe Benešových dekrétov. Označili ho za kolaboranta.
Maroš Schmidt (1978) je absolvent priemyselného dizajnu na VŠVU, kurátor, priemyselný dizajnér na voľnej nohe a „bojovník“ za Slovenské múzeum dizajnu.

Podujatie je súčasťou sprievodného programu k výstave Strach. Pôvod štátu.

Za podporu tohto výstavného projektu ďakujeme: