Gyula Cserepes je tanečník a choreograf, ktorý na Stanici už dva týždne pracuje na novom predstavení s názvom Chameleon. Pripravovaný projekt tvorí spolu s domácim svetelným dizajnérom Intsom Plavnieksom. Prvú verejnú ukážku, work in progress prezentáciu ich spolupráce, uvedieme 1. 5. 2015 o 19.00. O pripravovanom predstavení sa s autormi rozprávala naša aktuálna dobrovoľníčka z Čiech, Jana Baierová.
Pochádzaš z multikultúrneho prostredia srbskej Vojvodiny, vyrástol si v maďarskej rodine, pôsobíš v mnohých krajinách. Aká dôležitá je pre teba otázka identity v tvojej tvorbe a v tvojom osobnom živote?
Pôsobím predovšetkým ako choreograf a tanečník, v oboch týchto profesiách sa mieša niekoľko rôznych identít. Najskôr som tancoval spoločenské tance, neskôr folklórne, až som sa nakoniec dostal k súčasnému tancu. V tomto zmysle by som povedal, že všetky tieto typy tanca majú vplyv na moju prácu. Používam rôzne tanečné identity ako zdroj inšpirácie, vytváram z nich materiál a jednotlivé obrazy.
A čo sa týka môjho osobného života, problematika identity je pre mňa jedna z najväčších otázok vôbec: Čo je identita a ako je vytváraná? Keď som žil vo Vojvodine, čo je výrazne multikultúrny región, bolo mi absolútne jasné, že patrím do maďarskej komunity. Keď sme sa však presťahovali do Maďarska, veľa ľudí ma začalo nazývať Srbom. To vo mne ako v dieťati spôsobilo veľký zmätok a viedlo k istej kríze identity, ktorá ma od tej doby prenasleduje. Keď cestujem a stretávam ľudí, ktorí sa ma pýtajú odkiaľ som, nedokážem na to odpovedať jedným slovom tak, ako je to bežné pre väčšinu ľudí. Ak chcem odpovedať úprimne, musím povedať celý príbeh. Ak sa na to necítim, vyberám jednu zo svojich identít.

Ktorú z nich si v takýchto situáciách väčšinou zvolíš?
Najjednoduchšie je povedať, že som Maďar. Maďarčina je môj materinský jazyk a všetci členovia mojej rodiny sú Maďari.

S otázkou identity pracuješ aj vo svojom predstavení, ktoré po prvýkrát predstavíš v piatok 1. 5. na Stanici…
…určite. Identita je jadrom inšpirácie tohto projektu. Na začiatku som dúfal, že po vytvorení tohto predstavenia budem konečne schopný vysporiadať sa so svojim zmätkom týkajúcim sa identity. Nie som si však istý, či sa mi to darí, ale aspoň som nad sebou začal premýšľať. To mi odkrýva miesta v mojom vnútri, ktoré pre mňa pred tým neboli až také známe.

V piatkovom predstavení je hlavným elementom chameleón. Je to tvoje skutočné alter ego? Vnímaš svet naozaj ako javisko, na ktorom hráš, svet, ktorý je určený pre tvoju osobnú perfomance, ktorej dominuješ a tým pádom dominuješ aj nad divákmi, ako si môžeme prečítať v anotácii k udalosti?
Určitým spôsobom áno. Sebavedomý performer je vždy kráľom pódia. Vlastnosti chameleóna môžem vztiahnuť aj ku svojmu osobnému životu. Minimálne tak, že sa často pristihnem, ako hrám vo svojom živote veľa rôznych úloh. Nehovorím, že je to vždy vedomý výber, ale myšlienka chameleóna vychádza z mojej osobnej skúsenosti. Napríklad keď som chodil na základnú školu, väčšina mojich spolužiakov pochádzala z rodín farmárov. Ja pochádzam z intelektuálnej rodiny. Aby som sa mohol zaradiť medzi spolužiakov, musel som sa veľmi rýchlo naučiť rozprávať o traktoroch, kombajnoch, žatve a pod. O veciach, s ktorými som pred tým nemal vôbec žiadne skúsenosti. Túto schopnosť som v sebe našiel veľakrát, takže to je to, čo je pre mňa chameleón - schopnosť rýchlo nájsť spôsob, ako zapadnúť medzi okolie.

Piatkové predstavenie bude od divákov určitým spôsobom vyžadovať účasť. Prečo si sa rozhodol pre tento prístup práce s publikom?
Jeden z dôvodov je, že tanec ako forma performatívneho umenia sa stáva viac a viac exkluzívnym a elitárskym v tom zmysle, aké publikum naň väčšinou chodí. A to sa mi nepáči. Verím, že tanec je určený pre každého. Všetci sa k tancu určitým spôsobom vzťahujeme. A preto ma baví nabúravať konvencie, v ktorých vystupujeme ako tanečníci či tanec sledujeme. Neverím, že zvyčajné čelné nastavenie scény divadla je pre tanec najprirodzenejším priestorom. Podľa môjho názoru je prirodzeným prostredím pre tanec kruh alebo priestor zdieľaný komunitou.

V rámci tejto rezidencie pracuješ s Intsom Plavnieksom, svetelným dizajnérom zo Stanice. Ako prebieha vaša spolupráca?
Ints: Myslím, že jedna zo základných vecí pre potenciálne úspešnú spoluprácu je osobné porozumenie. Pokiaľ máš s niekym stráviť množstvo času, aby ste pracovali na spoločnej veci, musíte si navzájom rozumieť a potom môže nastať proces, ktorý otvára množstvo ciest, ako koncept zrealizovať. Zvyčajne to pre svetelného dizajnéra znamená pomerne veľa načúvania choreografovi o koncepte predstavenia, o tom, čo doň chce umelec priniesť, atď. Ale je to tiež o tom, prezentovať vlastné myšlienky a predávať ich umelcovi. A cez mix všetkých týchto aspektov postupne prichádza výsledok.
Gyula: Pre mňa je v tomto prípade iné, že verím Intsovi nielen ako svetelnému dizajnérovi, ale aj ako kreatívnemu kolegovi. Jeho názor je pre mňa dôležitý. Stále nemám dostatočný odstup, aby som to všetko zhodnotil, ale povedal by som, že behom dní, ktoré počas rezidencie uplynuli, vždy, keď Ints zdieľal svoje myšlienky, pomáhal mi tvarovať a približovať sa k tomu, čo robíme. Takže v tomto prípade by som skôr povedal, že je to stretnutie dvoch rovnocenných osôb pracujúcich na spoločnom projekte.