Možno vás bude zaujímať, ako a z čoho je zložená opera 2′ 16′′ a pol: Vesmírna Odysea.
Skladateľ a dirigent Marek Piaček na workshopy priniesol veľa známych i menej známych skladieb. Predstavil nám svoje obľúbené kusy z vážnej, opernej, filmovej aj experimentálnej hudby a na workshopoch s ním sa účastníci hrali s pretváraním a dotváraním ich názvukov. Hudobní umenovedci ich v toku práve znejúcej opery odhalia na prvé počutie. Pre ostatných je tu tento článok, kde vám ich všetky - jednu po druhej - predstavíme.

Pôvodne sme si mysleli, že témou našej opery budú hororové strašidelné príbehy, ale nakoniec je to najmä o tichu. Horor našťastie úplne nevypadol, sem-tam sa k nemu primieša nejaký vtip a vďaka tomu má opera šťavu aj napätie! Ale ticho sa stalo hlavnou témou. Priviedla nás k tomu známa skladba Johna Cagea 4′ 33′′. Skladba pochádza z roku 1952 a o čo v nej ide, ľahko zistíte sami:

V úplnom úvode opery zaznie Introdukcia k symfonickej básni Tak povedal Zarathustra, ktorá je dielom Richarda Straussa z roku 1896. Je to veľmi známa hudba, ktorú veľa ľudí spoznalo aj vďaka filmu 2001: Vesmírna Odyssea z roku 1968 od režiséra Stanleyho Kubricka. (Postrehli ste, že tento film sa na Slovensku práve vrátil do kín?). Úryvok z tejto impozantnej skladby v našej opere zaznie hneď niekoľkokrát - v rôznych verziach - stal sa tak trochu našim refrénom.

Operná ária kráľovnej noci z opery Čarovná flauta od Wolfganga Amadea Mozarta patrí medzi to najklasickejšie z opernej klasiky. Po prvý raz bola uvedená v roku 1871. Uveríte, že po prechode akousi tajomnou vesmírnou dierou to dokáže zaspievať aj malé dievčatko z 21. storočia?

Prvú skladbu citovanú v druhom dejstve určite mnohí poznáte! Je to známa skladba Ludwiga van Beethovena “Pre Elišku”, pravdepodobne skomponovaná v roku 1810.

Lenže… (pozor, začína horor!)… naša Eliška skončí v čeľustiach žraloka. Použili sme hudbu z filmu Čeľuste od Stevena Spielberga (1975).

A aby toho nebolo dosť, pokúsia sa ju ešte aj zabiť. Riadne psycho! Citácia je z filmu Psycho (1960) od ďalšieho velikána filmu Alfreda Hitchcocka.

Pre vydýchnutie následuje niečo hudobne veľmi príjemné. Skladba od Penguin Cafe Orchestra. Hrá sa až “do úmoru”.

Malér - Máler - Mahler. Pohrávame sa s menom Gustav Mahler a s úryvkom jeho vážnej skladby “3. symfónia” (skomponovaná bola v rokoch 1893-96). Ale nie je v tom žiadna zlomyseľnosť.

Zlomyseľné by bolo, keby sme vás pozývali na koncert na loď Titanik. Tesne pred potopením skupina 8 obetavých hudobníkov hrá hudbu, až pokým všetci nezahynú. Skladba Nearer My God to Thee je od Sarah Flower Adamsovej z roku 1841 a ukážka je z filmu Titanic (1997).

Ani politike sa horor nevyhne, práve naopak. Dve veľké mocnosti, Spojené štáty a Čína sa začali zbližovať a v roku 1972 prezident USA Nixon po prvý raz navštívil Čínu. A keďže to nebolo len o vážnych jednaniach, tak si čínsky predseda Mao zatancoval tanec foxtrot. Nevymysleli sme si to a tu je citát z opery Johna Adamsa Nixon v Číne (1987).

Dievčatá a mládenci, ktorí hrajú v našej opere sa venujú nielen hudbe, ale aj tvorbe filmov, animácií, zvukov a ruchov. Niektoré z nich vám púšťame v prestávkach medzi hranými pasážami opery. “Ľudová” spievanka “Môj malý pes Bobby” je z roku 2011 a naspievala ju aj Nina K. Teraz už nespieva, ale hrá v našom orchestri na priečnu flautu. Skladbu ani video sme v opere nepoužili.-)

Sme naozaj symfonický orchester a dokážeme zahrať aj veľké symfonické skladby ako napríklad Svätenie jari (1913) od Igora Stravinského . Isteže pri tom pomáha partia námezdných profesionálov - chlapcov zo Slovenskej filharmónie. Karol, Cyril, Marián - vďaka!

Hráme nielen melódie ale aj divné zvuky, škripoty, zložité štruktúry, ktoré sme odkukali od pozoruhodných skladateľov 20. storočia akými boli  La Monte Young , Iannis Xenakis, György Ligeti, Luciano Berio či John Carpenter.

A aby ste vedeli že aj dospelí ľudia sa vedia hrať ako deti, tak si ešte vypočujte toto. Je to opäť náš refrén, ale bude vám znieť falošne, až smiešne. Túto hudbu nahral orchester Portshmouth Sinfonia (1970-1979). Orchester mal kuriózné kritériá - mohol v ňom hrať prakticky každý kto chcel od nehráčov a amatérov až po profesionálnych hudobníkov. Každý však musel hrať na nástroj, na ktorý ešte hrať nevedel - takže to vo výsledku pôsobilo, akoby si medzi sebou vymenili hudobné nástroje. Každý sa zo všetkých síl snažil hrať ako najlepšie vedel aby výsledný efekt bol napríklad takýto:

Sme blízko konca a môžeme si zopakovať , čo je hlavnou témou opery. Pamätáte sa?
Skúste si niekedy nahrať nejaké ticho na mobil. Aj my sme to skúšali a v záverečnej časti opery tieto nahrávky môžete počuť. Čisto teoreticky, keby sa spojilo veľké množstvo takto “tichých” nahrávok vznikol by zvukový signál zvaný biely šum. Zaujímavý a všestranný fenomén! Využíva sa v architektonickej akustike, hudbe, v psychológii aj v oblasti zdravého spánku.

A čo poviete na toto? (.-))
Duch s červeným plášťom a vystrihnutými ústami sa pýta sa ľudí, či je pekný alebo škaredý. Ak človek odpovie pekný, vystrihne mu ústa. Ak odpovie škaredý, zabije ho. Jediná možnosť, ako sa zachrániť, je zostať ticho a nepovedať nič 24 hodín. Vtedy duch nemôže urobiť nič.