Čo sme sa pýtali kandidátov na primátora Žiliny?
Akého chce kultúra primátora? Akú kultúru chcú kandidáti na primátora Žiliny? Na tieto základné otázky sme sa pokúsili odpovedať vo verejnej diskusii so štyrmi mužmi, ktorí útočia na žilinskú radnicu a uchádzajú sa o vaše hlasy o mesiac v komunálnych voľbách. Pozrite si v prílohe krátke video, ktoré sme pred diskusiou s nimi natočili. Ivan Harman má rád Lasicu, Kňažka, Labudu a Psích vojákov, Igor Choma má zase zážitok z koncertov U2 a Linkin Park, Ľubomírovi Bažíkovi sa páči, ako spieva Tomáš Bezdeda a Zuzka Smatanová a Patrik Groma si dodnes spomína na predstavenie spred 20 rokov Čaj u pána senátora.
Kandidáti na primátora Žiliny 2010 from stanica on Vimeo.
Viac o svojich kultúrnych plánoch povedali osobne večer 27. októbra na Stanici. V rovnaký deň sa podobné diskusie konali aj v ďalších nezávislých kultúrnych centrách na Slovensku - v bratislavskom A4 - nultom priestore, košickej Tabačke Kulturfabrik, banskobystrickom Divadle Ivana Palúcha, trenčianskom Klube Lúč, neskôr pribudne ešte Banská Štiavnica (St a nica) a Kremnica (Kino Akropola). Spoločná iniciatíva osloviť kandidátov na primátorov vznikla v našej sieti pre nezávislú kultúru Anténa (www.antenanet.sk). Ako to dopadlo v Žiline? Sála S2 bola plná na prasknutie, všetci štyria kandidáti s najvyššími preferenciami prišli. Pozrite si fotoreport Ľuba Bechného a nižšie pod ním je aj report.
Vopred pripravené otázky sme rozdelili niekoľkých okruhov. V prvej časti sme sa venovali skôr svetonázoru a kultúrnym preferenciám jednotlivých kandidátov. Asi všetci začali pri prehliadke mesta pre návštevníka, priateľa či turistu na Mariánskom námestí a historických pamiatkach. Ľubomír Bažík zašiel až ku kostolu Sv. Štefana či k drevenému kostolu v Trnovom, Igor Choma spomenul aj Budatínsky hrad, Strečno, ale aj krčmy, ktoré sú tiež súčasťou atmosféry či kultúry mesta. Patrik Groma spomenul historické udalosti, návštevníkovi by určite ukázal aj balkón, z ktorého bol vyhlásený fašistický Slovenský štát (?). Ivan Harman skôr rozprával o veciach, ktoré ešte nie sú, ale sú v plánoch súčasného vedenia - Žilinské kultúrne centrum, Mestské múzeum, zrekonštruovaná Burianova veža či Rosenfeldov palác. Z akcií má Ivan Harman rád Stredoeurópsky festival koncertného umenia v Štátnom komornom orchestri, Igor Choma Staromestské slávnosti. O nadávkach v divadle sa asi všetci zhodli, že keď patria do kontextu divadelnej hry, tak prečo nie, vulgarizmov je ale v súčasnej spoločnosti dosť. Spestrením bola kvízová otázka diváka (diváci písali otázky na papieriky a v podobe lietadielok ich hádzali na pódium, vyberal z nich Peter Kušnierik Hapčo, ktorý diskusiu aj naživo komentoval na plátne za hosťami), kde mali kandidáti povedať, kto bola tá-ktorá osobnosť zo žilinskej kultúry. Všetci poznali spisovateľa Lenča, fotografa Baču, nikto (ani my organizátora) zakladateľa dramatického odboru na ZUŠ pána Šupku. Ani jeden z kandidátov by žiadne sochy, ktoré stoja z predchádzajúcich období na žilinských uliciach, neodstraňoval, ale na ich umeleckú kvalitu neprišla reč. Podobne ako pri Svätoplukovi na bratislavskom hrade, zostali politici pri osobnostiach či udalostiach, ktoré sochy znázorňujú.
Pri možno najdôležitejšej otázke - Aké sú priority kandidátov v oblasti kultúry, čo by chceli urobiť, zmeniť, … - sme sa dostali najmä k téme Mestského múzea. Dobrá otázka od diváka, kde by zobrali exponáty do novozaloženého múzea priniesla zopár nápadov. Ľubomír Bažík by ich zbieral od ľudí, ktorí majú doma poklady, Ivan Harman vie, že po zrušení mestského múzea v roku 1950, sa presunuli zbierky do Považského múzea v Žiline, odkiaľ by sa dali zapožičať. Sugestívna otázka, či múzeum nemôže byť aj (”ziskovou”) investíciou, zostala nezodpovedaná. Patrik Groma navrhol najmä kontrolu efektivity míňania verejných prostriedkov (viackrát aj v ďalších otázkach) a za svojho poradcu pre kultúru by si vybral fotografa Vlada Baču. Ľubomír Bažík má v tíme Petra Ničíka, Ivan Harman už viackrát organizoval stretnutie zástupcov žilinských kultúrnych inštitúcií na radnici.
Práve vyjadrenia riaditeľov a zástupcov kultúrnych organizácií zo Žiliny boli dobrým predelom a úvodom k ďalšej téme. Môžete si ich stiahnuť a pozrieť tu: Príspevky organizátorov kultúry v Žiline. Na ich základe sa rozvinula debata o väčšej kooperácii medzi najväčším zdriaďovateľom kultúrnych organizácií (Žilinský samosprávny kraj) a Mestom Žilina. Najväčším benefitom pre organizátorov je podpora z Grantového systému mesta, najviac im chýba komunikácia a spolupráca. Otázka nezávislej (nezriaďovanej) kultúry bola na záver (aj pre časovú tieseň) málo zodpovedaná, aký-taký prehľad v nej mal aspoň Ivan Harman. Takisto zaujímavá otázka, odkiaľ zobrať peniaze na kultúru, by si zaslúžila samostatnú debatu už na odbornej úrovni. Sponzoring spomenuli všetci kandidáti, Ľubomír Bažík by osobne išiel ako primátor zháňať sponzorov, Igor Choma spomenul mecenášov, Ivan Harman sa osobne vložil do oslovovania sponzorov, je to však podľa neho úloha neprislúchajúca primátorovi, keďže ten musí riešiť iné veci ako zháňať sponzorov pre kultúru, Patrik Groma navrhoval najmä dobrých manažérov, tí už problém s financovaním kultúry vyriešia. Kultúra je podľa všetkých nezisková a stratová oblasť, hoci dôležitá. V závere diskusie sa všetci zhodli, že by boli ochotní aj z vlastného vrecka podporiť dobrú akciu a tak sme využili príležitosť a trochu drzo si od nich vypýtali príspevok na večerný koncert kapiel Kazety a The Uniques, ktorých diváci sa už tlačili do sály. Výšku príspevku sme nechali na každého z kandidátov a neprezradili sme ani výšku našich nákladov. Každopádne koncert bol zadarmo, čo najmä mladí ľudia radostne vítali. Z účastníkov diskusie na koncerte zostal len Igor Choma, Ivan Harman diskutoval ešte dve hodiny na Stanici, ostatní dvaja odišli kvôli pracovným povinnostiam.
Nech už bude primátorom Žiliny ktokoľvek z týchto štyroch kandidátov, diskusia splnila účel a upriamila ich pozornosť aj tému, ktorá nie je možno pre väčšinu obyvateľov mesta kľúčová, ale v ďalšom rozvoji má v meste dôležité miesto, úlohu. Budeme sa preto snažiť o ďalšiu komunikáciu s radnicou a prehĺbenie spolupráce medzi kultúrnou obcou a mestom. Stretnutie na Stanici bolo určite ideálnym začiatkom a podobné správy sme dostali aj od priateľov z Košíc, Bratislavy, Banskej Bystrice, Trenčína, … Nezávislá kultúra dala o sebe vedieť a bude do toho hovoriť aj ďalej.
Marek Adamov
Priznám sa dopredu, že na diskusii som nebol, no i tak by som sa rád vyjadril. Môj názor je, že v komunálnych voľbách hľadáme schopného manažéra a nie riaditeľa kultúrnej inštitúcie. Z tohto pohľadu je váha kritéria “vzťah kandidáta ku kultúre” veľmi málo významná - i keď samozrejme uznávam, že pre kultúrnu obec je to naopak. Myslím si, že je oveľa dôležitejšie, aby zvolený primátor mal okolo seba odborníkov, keďže sám nemôže všetkému rozumieť na profesionálnej úrovni. A hlavne, aby sa kultúrne inštitúcie spadajúce pod mesto obsadzovali férovým spôsobom a nie na základe politickej príslušnosti, keď už pred výberovým konaním je akoby náhodou známy víťaz.
Dobrý deň, vďaka za názor. Odpovedali ste si sám a presne - pre kultúrnu obec (ale aj pre divákov, ktorí túto kultúrnu obec a jej akcie navštevujú) sú osoba primátora a jej vzťah ku kultúre veľmi dôležité. Samozrejme, že ju nebude riadiť sám, na to by mal mať odborníkov (aj to bola jedna z otázok, ktoré sme kandidátom položili v stredu), ale vytvára atmosféru, prostredie a podmienky, v ktorých sa kultúre môže dariť alebo naopak. Samozrejme sa to týka aj výberu riaditeľov inštitúcií zriaďovaných mestom samotným, týka sa grantového programu atď. Aj preto bola diskusia v stredu dosť dôležitá, myslím, že najmä medzi riadkami sa dalo čo-to vyčítať zo zamerania jednotlivých uchádzačov o radnicu. Kultúra je tiež vemi široká oblasť - aj preto je dôležité vedieť dopredu, pre koho sú dôležitejšie pamiatky, pre koho folklór, pre koho živá kultúra…kto ju viac chápe ako vzdelávanie, kto zase ako reprezentáciu mesta. A samozrejme ide aj o peniaze - koľko ten-ktorý kandidát bude ochotný z mestského rozpočtu ukrojiť, či si vie predstaviť aj iné zdroje. Debata v stredu nebola ani tak o umení samotnom (keď už, tak viac o vlastných preferenciách v tejto oblasti), ale skôr o manažmente a riadení a víziách - a to je vec, ktoré by každý budúci primátor mal mať. Z diskusie bude aj videozáznam, práve ho striháme a môžete si ho pozrieť, aj keď ste na diskusii neboli. Majte sa!
Marek Adamov
pozdravujem.
s tvrdenim, ze primator ma byt obklopeny odbornikmi, sa nemozem inak ako stotoznit. musim vsak reagovat na (v sucasnosti prilis rozsirene) presvedcenie, ze ide o post, kde sa hlada schopny manazer. ide o funkciu vo verejnej sprave, ktoru ma zastavat clovek zbehly (aj ked ide o \"nepopularne\" slovo) v politike (a to v najsirsom vyzname slova).
Kamil Mihalov
Tak na tejto diskusii som sa zúčastnila a svoj názov som uviedla k článku, ktorý vyšiel na http://www.sme.sk, región Žilina. Tiež si myslím, že mesto potrebuje hlavne skúseného manažéra, hlavne v tomto období, keď mu hrozí nútená správa a topí sa v dlhoch. Iba ak by sme mali byť hrdí na to prvenstvo, že sme najzadĺženejšie mesto na Slovensku. Myslím si, že kultúra je potrebná, no z nej sa \"nenajeme\". Pre mesto je najdôležitejšie sa finančne zastabilizovať a \"nabrať dych\". A k tomu je veľmi potrebný zdravý rozum a manažérske skúsenosti.
Zdravím Ingrid, váš názor (bohužiaľ aj väčšinový), že z kultúry sa nenajeme, patrí podľa minulosti. Platí len v prípade, ak sa pozeráte na to priamo cez výdavky z verejných zdrojov. Keď už ale zaráte celkový benefit, ktorým sa celý kultúrny sektor (súčasné umenie, kultúrne dedičstvo, kreatívny priemysel) podieľa na ekonomike mesta či krajiny alebo HDP, zistíte, že nemôžete tento prínos opomínať. Koľko pracovných miest kultúra vytvára? Koľko peňazí jej návštevníci minú v súvislosti? Koľko turistov motivuje k návšteve? Akým spôsobom zvyšuje vzdelanosť? Koľkými nápadmi, výrobkami či produktami prispieva do priemyslu a obchodu? A to sa môžeme baviť aj o médiách a audiovizuálnom priemysle. Je to veľmi široká oblasť, prepojená rovnako so všetkým ako všetky ostatné oblasti sú prepojené s kultúrou. Len si to stačí uvedomiť a uvidíme, že aj v kultúre a práve v kultúre máme veľkú rezervu. Aj ekonomickú. Rovnako ako vo vzdelávaní - uznáte asi, že bez kvalitného vzdelania je problém nájsť si dobrú prácu. Rovnako ako s nevzdelanosťou je to aj s nekultúrnosťou - je to bariéra ekonomického (a samozrejme aj spoločenského) rozvoja a blahobytu.
Okrem toho samozrejme je množstvo dôležitejších vecí v živote (dúfam, že nemáte \\"najedenie sa\\" ako prioritu ani vo vašom živote), v ktorých sa bez kultúry nepohneme - hodnoty a schopnosti etické, estetické, komunikačné, … Závisí od nej to, ako sa správame k sebe a druhým, to, ako si pamätáme našu históriu i ako plánujeme našu budúcnosť, to, ako architekti (ktorí sú tiež aktérmi kultúry) kreslia naše domy a mestá, to, aký máme obraz (moderne imidž) vonku, to, ako kreatívne riešime situácie v našich osobných i pracovných životoch. A dalo by sa vo vymenovávaní pokračovať. Predstavte si len, čo by ste robili, keby už nikdy kvôli šetreniu (ktoré navrhujete) nevyšla žiadna knižka. Čo by ste čítali? Čo by ste boli bez čítania? A bez akejkoľvek myšlienky, ktorou vás ovplyvnila replika v nejakom divadelnom predstavení či obľúbenom filme? Na čom by ste sa smiali, keby nebol humor? Kam by chodili vaše deti a kam by ste išli vy vo vašom voľnom čase?
Vždy sa budem snažiť bojovať proti takémuto zjednodušovaniu a marginalizovaniu kultúry. Na mnohých medzinárodných fórach (nie len tých kultúrnych) sa spomína dôležitosť kultúry ako centrálneho záujmu a my tu stále riešime, či vôbec má zmysel o nej diskutovať v rámci predvolebnej kampane. To je smutné a máme čo dobiehať. Diskusia s kandidátmi na primátora na Stanici bol dobrý začiatok a budeme pokračovať aj s víťazom. Čím kultúrnejší to bude človek, tým skôr sa podaria výsledky - aj ekonomické.
Srdečne pozdravujem a ďakujem za všetky komentáre a kritiky, diskusia je podnetná! Marek Adamov
Zaujímavá diskusia, držím palce aby sa nezvrhla do oblasti výberu medzi kultúrnosťou a naplnenými žalúdkami.
Myslím, že vyspelosť /kultúry, society, národa, štátu/ je daná najmä tým, že si uvedomuje možnosť byť sýty a kultúrny súčasne - to sa predsa nevylučuje.
Je scestné dávať tieto dve kategórie striktne oproti sebe a rovnako scestné je podmieňovať ich navzájom. V dobe plných nákupných stredísk a akožezúriacej krízy je to scestné dvakrát, najmä keď galérie často /s biedou, ale predsa/ zapĺňajú nie práve tí finančne a statkami najmajetnejší.
Kultúra nemusí byť postavená na nekonečných výdavkoch - myslím, že projekt Záriečie to dokazuje viac ako úspešne.
Takže zopakujem tie palce.
Hore, samozrejme .O)