Od januára na Stanici môžete stretnúť novú dobrovoľníčku. Jej meno je Nienke a je našou úplne prvou dobrovoľníčkou z Holandska. Čím sa u nás zaoberá a ako sa v Žiline cíti, sa môžete dočítať v rozhovore, ktorý sme s ňou minulý týždeň urobili.
Čo sa ťa ľudia najčastejšie pýtajú?
Prečo som prišla na Slovensko a prečo do tejto organizácie.

Je to dobrá otázka. Niekedy sú ľudia prekvapení, prečo som si vybrala práve Slovensko. Pre mňa je toto najzaujímavejšia vec na dobrovoľníctve v zahraničí - môžem ľuďom ukázať kvality ich vlastnej krajiny, ktoré si neuvedomujú. Pre mňa sa stalo Holandsko dosť nudnou krajinou, pretože ju poznám veľmi dobre. A ľudia tu sa často divia, prečo som sa rozhodla ísť na Slovensko, keď Holandsko je o toľko lepšou krajinou na život.

Chcela som zažiť odlišnú krajinu od tej, z ktorej pochádzam ja. A keď sa ma niekto spýta, prečo robím dobrovoľníčku práve na Stanici - myslím, že to nie je kvôli tomu, že je to na Slovensku, ale pretože Stanica je miesto ponúkajúce veľa možností a je naozaj zaujímavé svojím fungovaním. Je to veľmi otvorená organizácia. Samozrejme, predtým som Stanicu nepoznala. Ale teraz môžem povedať, že je to veľmi dobré miesto pre dobrovoľníkov, ktorí chcú skúsiť a naučiť sa niečo nové z rôznych oblastí fungovania kultúrneho centra.

Ale nie je úplne pre všetkých, však?
Nie. Myslím, že musíte byť stotožnený s týmto spôsobom práce. Nie je to robota od deviatej do piatej a nie je ani veľmi štruktúrovaná. Takže ak vyžadujete štruktúru a systém, toto nie je pre vás to najlepšie miesto.

S akými očakávaniami si sem prišla?
Na začiatku som si myslela, že ma budú zaujímať najmä detské workshopy, lebo jedným z mojich cieľov bolo získať skúsenosti z tejto oblasti. Ale z rôznych dôvodov som začala pomáhať s veľa inými vecami a začalo ma viac zaujímať pozadie Stanice - ako táto organizácia funguje a čo všetko obnáša jej prevádzka. Takže na začiatku som vôbec nevedela, že ma bude zaujímať takýto širší pohľad. Pracovať s technikmi alebo v kancelárii, akoby v pozadí, za scénou je výborný spôsob ako spoznať toto miesto. Človek môže len zvnútra vidieť to množstvo energie, ktoré vynakladajú ľudia zo Stanice na toľko rôznych vecí.

Myslím, že väčšina návštevníkov nezažíva a nevidí, koľko práce sa skrýva za všetkými tými workshopmi a koncertami.
Kde vidíš najväčšie rozdiely medzi Slovenskom a Holandskom?
Myslím, že v infraštruktúre. To je niečo, čo som predtým v Holandsku nevidela. Napríklad kvalita ciest. Bicyklovanie je u nás normálne. Na bicykli sa môžem dostať všade. Tu keď chcete prejsť cez cestu, príliš si vás nevšímajú. A ak jazdíte na bicykli, patríte do trochu podradnej spoločenskej skupiny. A ešte si všímam veľa špiny na uliciach.

A čo povaha ľudí u nás?
Zatiaľ nehovorím dobre po slovensky, takže dosť často si všímam, že ľudia sú plachí alebo nehovoria po anglicky. To je ďalší rozdiel oproti Holandsku, kde sa dohovoríte po anglicky takmer všade. A musím povedať, že spoločenský život je tu na inej úrovni, pretože oveľa viac ľudí sa chodí socializovať do barov. V Holandsku sa väčšinou stretávame u niekoho doma.

Ďalej som si všimla, že ľudia sa na uliciach alebo v supermarketoch moc neusmievajú, nevyzerajú príliš šťastne. No napríklad na Stanici je to iné. Tu sa každý cíti ako doma.

Čo tu robíš alebo chceš robiť?
Ešte stále pozorujem svet okolo seba a hľadám v ňom priestor, ktorý by mi pasoval. A rozmýšlam nad tým, čo tu chcem po sebe zanechať. Rada by som vytvorila alebo nadizajnovala niečo fyzické, čo tu po mne ostane. Akési dedičstvo.

Na jednej strane si so sebou odtiaľto zoberiem veľa - skúseností, poznatkov, etc a na druhej strane by som bola rada, ak by tu po mne niečo ostalo.

Myslím, že sa budem orientovať predovšetkým na to, akým spôsobom toto miesto funguje - na štruktúru a organizáciu - fyzickú i mentálnu. A malo by to byť niečo, čo po mne na Stanici zostane a bude fungovať aj po mojom odchode. Ešte neviem, čo to presne bude, ale verím, že niečo také budem schopná vytvoriť.

Ktoré podujatia máš na Stanici najradšej?
Môžem povedať párty? :D

Ale teraz vážne - mám naozaj rada večery, ktoré začínajú koncertom s parádnou svetelnou show (a vždy s dymostrojom :) a veľmi dobrou atmosférou v sále S1. A potom to pokračuje v bare socializáciou (pitím piva alebo niečoho iného) a veľmi sa mi páči, že všetko sa deje veľmi prirodzene a nenútene. Nie že niekto povie “dobre, rozprávania bolo dosť, dajte stoličky na bok, začína sa párty”, ale namiesto toho večer plynule pokračuje pitím piva, hudba sa postupne zosilňuje až si v jednom momente uvedomíte “môj bože - toto je dobrý žúr!”. Naozaj mám rada tento prirodzený priebeh. Ďalšia vec, ktorú oceňujem, je vízia vzdelávacích workshopov. Napríklad workshop vytvárania hudobných nástrojov sleduje nejaký širší cieľ. Nie je to len o tom, že zabavíme deti, oni niečo vyrobia a hotovo. Je za tým hlbšia idea, napríklad vytvoriť z toho operu alebo zvukovú kompozíciu. Tie workshopy majú dlhodobú víziu a to je na nich výnimočné. Je za tým niečo viac.

A dokonca ma baví aj predávanie lístkov.

Fakt? Prečo?

Hovoriť po slovensky je pre mňa výzvou. Baví ma pozorovať, ako ľudia reagujú. Je to ako hra - ja viem povedať pár slov po slovensky a oni musia hovoriť pomaly. Alebo niektorí ľudia prepnú do angličtiny. No niektorí nevedia, nemôžu. A napriek tomu sa nejako musíme spolu dohovoriť. Je to len maličká vec. Ale páči sa mi, že ľudia ma začínajú rozpoznávať a pamätať si ma. A keď prídu znova, začnú hneď hovoriť po anglicky a to je od nich pekné, aj keď by to vlastne nemuseli robiť :)

Tažke by si bola radšej, ak by na teba aj tak hovorili po slovensky - aby si mohla viac trénovať a rýchlejšie sa učiť?

Pre mňa je fajn, ak na mňa hovoria po slovensky - pomaly a zrozumiteľne… a pri slovách, ktoré ešte nepoznám, budeme musieť byť kreatívni.

Takže namiesto okamžitého prepnutia do angličtiny preferuješ, aby ti ľudia radšej pomáhali viac hovoriť po slovensky..?

Áno, dajte mi zabrať! Dajte mi výzvu. Myslím, že preto som sa prišla. Je to pre mňa výzva, chcem sa naučiť nové veci. Takže jasné - ak so mnou chcete mať dlhšiu konverzáciu, angličtina je na to samozrejme lepšia. Ale určite by som mala zvládnuť aj krátku konverzáciu v slovenčine.

Vo všeobecnosti myslím, že zatiaľ to tu so mnou ide prekvapivo dobre. Ešte mi nechýbal domov, ani som nemala nejaké problémy s ľuďmi tu. Samozrejme, som dobrý človek, takže príliš sa nehádam :) Ale všade sa vám môže stať, že natrafíte na niekoho, s kým si nerozumiete a musíte s ním pracovať. Ale zatiaľ sa to nestalo, mám naozaj šťastie.

Na čom v týchto dňoch pracuješ?Momentálne pracujem na reorganizácii nástrojov a náhradných dielov v opravovni bicyklov Recykel. A makám na organizácii karnevalu Born to be Wild. Veľmi sa teším na túto párty, určenú pre EVS dobrovoľníkov, ale aj všetkých, ktorí ich chcú stretnúť. Je to akoby privítanie zahraničných dobrovoľníkov na Slovensku. Ľudia ich tu môžu stretnúť a porozprávať sa s nimi. Pretože veľa ľudí možno ani nevie, že som tu ako dobrovoľníčka z Holandska, lebo so mnou ešte nikdy nerozprávali. Nebudem mať na hlave veľkú cedulu “Som dobrovoľníčka”, ale budem tam a môžu si so mnou dať pivo a pokecať. Môžu sa ma aj spýtať, prečo som tu. Moja odpoveď bude - “Kvôli tejto párty”! :D

A ešte v súčasnosti rozmýšlam, ako vylepšiť systém sepáracie odpadu na Stanici, predovšetkým počas veľkých festivalov cez leto.

—-
Nienke pôsobí na Stanici ako dobrovoľníčka vďaka mobilitnému projektu Európska dobrovoľnícka služba, ktorý finančne podporuje Európska komisia v rámci programu Erasmus+.