“Mojou ambíciou je, aby človek zastal, rozmýšľal nad tým, čo vidí a prečo by to mohlo byť zaujímavé. Trpezlivosť ma učí umeniu.” Juraj Gábor

Juraj Gábor (1985) je výtvarník, absolvent VŠVU v Bratislave, víťaz Ceny Igora Kalného 2012, ktorú uďeľuje Krajská galéria umenia v Zlíne. Objekt Zraková pyramída bol súčasťou jeho sólovej výstavy s názvom Dívka před domem v tej istej galérii na jeseň v roku 2014, na ktorej spolupracovala aj Stanica (či Nová synagóga, skrátka my).

Pomôžte dokončiť stavbu Zrakovej pyramídy v Súľove. Prispejte na poriadné zaizolovanie strechy proti vode, osadenie bleskozvodu a označenie cesty k pyramíde. Za odmenu pošleme darčeky. Kliknite tu, trvá to pár sekúnd. Vďaka!

V galérii
Objekt s názvom Zraková pyramída je na začiatku spojený s videom. Fyzické prežívanie pohľadu do krajiny, aj tak by sa dal nazvať jeho prístup k videozáznamu krajiny. Juraj si vyberá obrazový výsek okolia, a za úlohu si dáva celú hodinu stáť a v ruke udržať kameru s týmto jediným pohľadom. Divák len ťažko pochopí fyzický zážitok, spojený s procesom hodinového natáčania. No nestabilnosť výsledného záznamu mu o pocitoch človeka s kamerou, a jeho postupnej únave, dávajú aspoň tušiť.

V druhom kroku vzniku diela nastáva racionálna analýza pohľadu do krajiny. V tradícii renesančných autorov a nimi vynájdenej úbežníkovej perspektívy (tzv. zraková pyramída) Gábor zhmotňuje fyzický priestor, ktorý sa nachádza v zábere kamery. V galérii vzniká trojrozmerný objekt (3D zraková pyramída), ktorý ohraničuje priestor pohľadu a stáva sa zároveň premietacou miestnosťou výsledného videa, hodinového záznamu krajiny. Divák má možnosť vstúpiť do premietacieho priestoru a tým vstúpiť aj do výhľadu autora s kamerou, stať sa súčasťou výsledného obrazu.

V krajine
V poslednom kroku (teraz v Súľove) sa z diela vytráca pôvodná video-projekcia. Juraj Gábor vyberá jediný statický pohľad do otvorenej krajiny, kde umiestňuje svoj drevený objekt. Objekt rámuje jediný (reálny) výhľad, stáva sa monumentom v krajine a pre krajinu. To bolo prvé, čo nás napadlo, keď sme videli jeho výstavu pred rokom v Zlíne - že toto dielo potrebuje svoju reálnu krajinu, kde bude stáť, minimálne na pár rokov. Aj za cenu, že bude len slúžiť ako núdzový turistický prístrešok. Počas umeleckej rezidencie na Stanici Žilina-Záriečie v roku 2015 Juraj Gábor prepracoval toto dielo a jeho konštrukciu, aby sa dalo preniesť do reálnej krajiny.

Spolu s Jurajom sme teda chceli dať tento rok 18-metrovému objektu ďalší život a tak sme ho v priebehu septembera až novembra 2015 preniesli do reálnej krajiny. Našli sme lúku-kopec nad Súľovom, dedinou s dobrým a otvoreným starostom. Náš kolega Robo Blaško sformoval tím statikov a stavbárov, ktorí sa podujali na túto úlohu. Sami by sme to nezvládli, ide o jednu z najväčším realizácií vo verejnom priestore v našom okolí, najviac s minimálnym rozpočtom.

Za pomoc ďakujeme - Jurajovmu otcovi Jánovi Gáborovi (stavbyvedúci), Obci Súľov - Hradná (špeciálne starostovi Jaroslavovi Bušfymu), architektovi Michalovi Pulmanovi, Igorovi Babiakovi (Periférne centrá), statikom Ondrejovi Markovi (2021 architekti) a Štefanovi Halvoňovi, kováčovi a zámočníkovi Ladislavovi Staňovi, firme Kontrakting (poradenstvo) a partii robotníkov okolo Petra Marciša.

Momentálne sa nám minuli finanice na dokončenie stavby, hľadáme spôsob, ako dielo dokonalejšie zaizolovať proti vode, chceme ho ochrániť aj bleskozvodom a lepšie označiť turistické rázcestníky v Súľove, aby ho objavili aj turisti. Zapojte sa a prispejte cez jednoduchú aplikáciu Startlab.sk.

Vernisáž prebehla 21. novembra 2015 počas výletu Kunstbusom A 6. decembra 2015 potom pozývame na Jurajovu samostatnú výstavu v galérii Plusmínusnula.

Spolupráca pri realizácii projektu:

Ďakujeme za podporu: