Už po druhýkrát sa spolu vydáme na dobrodružnú nočnú výpravu za literatúrou po miestach, kde by ste ju určite nečakali. Medzinárodný projekt Noc literatúry, ktorý iniciovali České centrá rôznych európskych krajín, sa v túto noc uskutoční súčasne v niekoľkých mestách po celej Európe a tiež v desiatich mestách na Slovensku.

Literárny happening predstaví výber zo súčasnej európskej literárnej scény a poodhalí čaro veľkých i malých príbehov, ktoré na jednotlivých miestach budú čítať známe osobnosti zo Žiliny a slovenskej kultúrnej scény – herec Marián Geišberg, divadelníčky Darina Abrahámová a Lenka Košická, spisovateľka a výtvarníčka Monika Kompaníková, evanjelický farár Marián Kaňuch s priateľmi, tanečník Jaroslav Viňarský, športovec Peter Fiabáne a rotmajster Oto Dubovský.

Čítať sa bude v Považskej galérii umenia v Žiline, v budove Sokolovne na Veľkej Okružnej, Evanjelickom kostole, podzemnej strelnici kasární v Závodí, hostinci Drevenica, katakombách pod Mariánskym námestím, v dielňach Bábkového divadla Žilina a v Novej synagóge (bývalé kino Centrum).

Na každom z uvedených miest získate brožúrku s podrobnými informáciami a mapkou, Vaša trasa preto môže začať v ľubovoľnom bode. Čítania prebiehajú od 18.00 h paralelne na všetkých miestach v 30 minútových intervaloch (15 min. čítanie, 15 min. presun na ďalšie miesto).

Na jednotlivých miestach obdržíte pečiatku. Ak ich zozbierate všetkých osem, máte možnosť zapojiť sa do súťaže o knižné tituly z vydavateľstiev Slovart a Artforum. Žrebovanie sa uskutoční na literárnom ponocovaní po 22.00 h na Stanici.

Pre detailnejšie informácie navštívte: Stanica Žilina-Záriečie, kníhkupectvo Artforum

www.nocliteratury.cz

Vstup voľný.

Fotografie nájdete na našom flickri TU.

Program

Považská galéria umenia, M. R. Štefánika 2
číta Monika Kompaníková / Milorad Pavić: Znamienko krásy

Manželskému páru umelcov-maliarov s pomerne veľkým vekovým rozdielom vykradnú počas Noci múzeí ich belehradský byt do poslednej ihly. Manželia odchádzajú do Ženevy. Po rokoch sa on vracia do Belehradu práve počas Noci múzeí a zistí, že v ich byte je nainštalovaná výstava jeho diel…

Jedna zo súčasných kultúrnych dominánt mesta bola postavená v roku 1911 pre potrebu Uhorského kráľovského pohraničného policajného kapitanátu. Jej stavbou sa dovŕšila prestavba pozemku pod mestským bitúnkom a pivovarom na dnešné námestie A. Hlinku (pred tým námestie SNP). Polícia tu sídlila aj počas prvej republiky. História čisto galerijného priestoru sa pre ňu začala písať v roku 1976, kedy sa osamostatnila od Považského múzea. Objekt zrekonštruovanej galérie získal v roku 2010 cenu za architektúru CE.ZA.AR v kategórii Rekonštrukcia a obnova budov.

Monika Kompaníková v galérii vystavovala v roku 2002 svoju voľnú grafiku, tentokrát ju však máte možnosť uvidieť čítať.

Nová synagóga (bývalé kino Centrum), Kuzmányho 1
číta Jaroslav Viňarský / Jose Saramago: Cesta slona

Autor opisuje skutočnú historickú udalosť z roku 1550, kedy indický slon Šalamún išiel peši z Lisabonu do Viedne ako dar portugalského panovníka bratrancovi Maximiliánovi, rakúskemu vojvodovi. Cez vyprahnuté Španielsko do chladného Rakúska - v prachu, daždi, snehu, cez more aj vysoké hory.

Budova neologickej synagógy patrí k najkrajším a z hľadiska architektúry najdôležitejším židovským stavbám na Slovensku. Bola dokončená v roku 1931, projektoval ju svetoznámy nemecký architekt Peter Behrens. Stavba je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou a v ankete v roku 2000 bola zaradená medzi 5 najdôležitejších občianskych stavieb 20. storočia na Slovensku.

Budova slúžila po vojne ako divadelná a koncertná sála, potom ako aula a neskôr, až do roku 2010, ako kino Centrum. V súčasnosti prebieha rekonštrukcia synagógy na kunsthalle, moderný výstavný priestor pre výtvarné umenie. Projekt iniciovalo o.z. Truc sphérique. Jedinečná príležitosť prehliadnuť si poodhalený pôvodný interiér v procese rekonštrukcie.

Katakomby, Mariánske námestie 23, vstup pri predajni Lúč
číta Darina Abrahámová / Herta Müller: Dnes by som sa radšej nestretla

Román je opisom cesty električkou k budove tajnej polície. Mladá žena, ktorá je predvolaná, si počas nej premieta príbehy zo svojho života. Nemecká spisovateľka rumunského pôvodu získala v roku 2009 Nobelovu cenu za literatúru. Vo svojom písaní sa stále vracia k hrôze a banalite zla v komunistickej diktatúre.

Pôvodne išlo o pivnice na uskladnenie vína a potravín, ktoré boli vybudované ešte v 15. storočí pod meštiackymi domami. V roku 1750 domy odkúpil rád Jezuitov a vystaval namiesto nich kláštor a Kostol obrátenia sv. Pavla. Pivnice začali využívať ako krypty pre svojich zosnulých bratov. Tajuplnosť a duchovnosť miesta dopĺňa jeho pietnosť, ktorú pripomína chlad prerážajúci telom. Pred vstupom odporúčame teplejšie sa obliecť.

Budova Sokolovne, Veľká Okružná 26
číta Peter Fiabane / Harry Mulisch: Objavenie neba

Onno, jazykovedec, Max, astronóm, Ada, ich spoločná priateľka, Quiten, ich spoločné dieťa. Za nitky ich osudov ťahá Prozreteľnosť a všetko smeruje k záchrane jednej zo sviatostí, ktorá odvráti definitívnu skazu a zatratenie. Irónia, čierny humor a ľahké témy striedajú ťažké civilizačné a etické otázky.

Sídlo TJ Sokol bolo postavené v 30-tych rokoch podľa návrhu J. Franca v modernom funkcionalistickom štýle, ktorý korešpondoval s ideami Sokola. Toto telovýchovné a kultúrne zriadenie vychádza z antickej idey kalokagatie, tradícií nemeckej gymnastiky a je obohatené o demokratický, sociálny a humanitný charakter. Hlavnú sálu budovy prebudovali v 50tych rokoch na kino Úsvit, ktoré bolo až do konca svojej činnosti jedno z najmodernejších - tzv. panoramatické. Po demolácii a prestavbe v roku 2006 je priestor ukážkou prepojenia historickej a modernej architektúry v Žiline. V súčasnosti tu paralelne funguje sklad, multifunkčná budova a sídlo Sokola.

Hostinec Drevenica, Závodského 387
číta Lenka Košická / Teodora Dimovová: Matky

Bulharská spisovateľka, dramatička a novinárka zdedila svoj literárny talent po svojom otcovi, slávnom klasikovi bulharskej literatúry. Prekladaná autorka a hraná dramatička za román Matky získala v roku 2005 vo Viedni prestížnu Veľkú cenu východoeurópskej literatúry.

K neprehliadnuteľným stavbám mestskej časti Závodie patrí rozľahlý drevený hostinec, ktorý bol postavený na konci 19. storočia. Aj keď svojou vonkajšou konštrukciou pripomína hostince charakteristické pre prostredie slovenských hôr, bol vraj postavený podľa architektonických plánov z Kanady. To však nič nemení na tom, že v súčasnosti pripomína skôr tradíciu československých krčiem. Drevenica je zároveň reštauráciou a v Žiline ojedinelým ubytovacím hostincom.

Evanjelický kostol, Námestie Žilinskej synody 2
číta Marián Kaňuch a priatelia / György Dragomán: Biely kráľ

Rumunsko v roku černobyľskej katastrofy. Malému Džatáovi tajná polícia odvlečie otca. Táto udalosť pretrhne niť bezstarostného detstva hlavného hrdinu, ktorý sa dojímavo pokúša nahradiť matke muža, skrývajúc pred ňou vlastné trápenia a šikanovanie v škole. Viera v otcov návrat je zo dňa na deň slabšia, napokon však…

Jediný evanjelický kostol v Žiline bol dlho lokalizovaný na rohoch ulíc Martina Rázusa a Veľkej Okružnej. V roku 2010 bolo však námestie pred ním premenované na Námestie Žilinskej synody, a to na počesť 400-tého výročia uznania samostatnosti a nezávislosti evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Samotný chrám je takmer kópiou bratislavského evanjelického chrámu, za ktorého projektom je ten istý architekt, veľmi uznávaný Michal M. Harminc. Kostol spĺňa ideu výzdoby jednoduchosti, a tak výraznejšie pôsobí len jeho žiariaca oltárna vitráž s orgánom. Práve toto netradičné umiestnenie orgánu architektom, po stranách oltára, sa vyskytlo v tej dobe vôbec prvý raz na Slovensku, a aj preto sa kostol právom radí medzi národné kultúrne pamiatky Slovenska.

Dielne bábkového divadla, Pri Rajčianke 43
číta Marián Geišberg / Michel Houellebecq: Mapa a územie

Cez príbeh úspešného výtvarníka Jeda Martina sa spolu s autorom zamýšľame nad bizarnosťou obchodu s umením, nad praktikami médií či literárnych agentov. Autorove obľúbené obsesie ako osamelosť, vykorenenosť, neschopnosť nadviazať vzťah či telesné chátranie sú riedené humorom.

Súčasné dielne Bábkového divadla boli postavené v 50 rokoch ako filmové ateliéry pre Slovenskú televíziu. Tento veľkolepo navrhnutý priestor, ktorý mal pohltiť aj Titanik, dnes v sebe skrýva napríklad opravovňu organov alebo tlačiareň, kde vznikla aj najkrajšia kniha roku 2008, Mystérium krajiny. Materiál oživuje výrobňa scénických výprav, dekorácií a bábok do predstavení a samozrejme je to stále divadelný fundus, v ktorom je uskladnená celá história bábkového divadla s jeho umelými svetmi, bábkami/hercami. Sklad s krásnym zeleným nádvorím, kde sa každú noc dejú veci, ktoré žiadna nedrevená bytosť nemá právo prežiť.

Kasárne, Závodská cesta 2836, vstup pri drevenom kostolíku v Závodí
číta rtm. Oto Dubovský (Žilinský pluk Jozefa Gabčíka) / Dacia Maraini: Vlak poslednej noci

Hrdinka románu Amara Sironi cestuje do východnej Európy, aby vypátrala, čo sa stalo s jej priateľom z detstva Emanuelom Orensteinom. Zaujíma ju, ako sa žije za železnou oponou. Na cestu sa vydáva v roku 1956, práve keď sa v Budapešti pokúsia zmeniť osud tejto časti Európy, dohodnutý ešte na konci druhej svetovej vojny.

Kasárne v Závodí sú pre mnohých Žilinčanov nepoznaným priestorom. Napriek ich rozľahlému areálu má bežný občan len málo dôvodov ich navštíviť. Vďaka literatúre sa pre verejnosť otvorí priestor v útrobách kasárenských budov – podzemná Combat strelnica.

História kasární sa začala budovať v roku 1914, v súvislosti s vypuknutím prvej svetovej vojny. Okrem ich pôvodného vojenského účelu, ktorému slúžia dodnes, vo svojich počiatkoch slúžili ako vojenská nemocnica pre ranených vojakov. V období 2. svetovej vojny v ich areáli zriadili sústreďovací tábor židov, ktorí boli následne transportovaní do koncentračných táborov. V deň začiatku Slovenského národného povstania, 29. augusta 1944, sa tu vďaka majorovi Dobrovodskému uskutočnil vojenský prevrat a žilinská posádka sa zapojila do SNP. Dnes v kasárňach nájdete sídlo 5. pluku špeciálneho určenia, ktorý je nositeľom čestného názvu Žilinský pluk Jozefa Gabčíka.