Česť porazeným, aj tomu ryšavému pánovi
Toto nie je nekrológ, nikto predsa neumrel. Ešte ani neodišiel. Ale keďže sa (u väčšiny neobľúbený, po voľbách to už máme na papieri) primátor Ivan Harman nedočká verejného poďakovania okrem od spolupracovníkov (taký je bohužiaľ stav žilinských médií - jedine ak by to bola platená inzercia), aspoň tu na minoritnej stránke minoritnej inštitúcie mu chcem (a chceme) poďakovať. Poďakovať nielen zo slušnosti. Poďakovať úprimne za veľký kus práce, ktorý urobil so svojím tímom a ľuďmi, ktorí mu verili natoľko, že opustili svoje dovtedajšie zamestnania a išli pracovať na mestský úrad zapáchajúci stuchlinou predchádzajúcich 16 autokratických rokov. Dlhý zoznam vecí, ktoré sa zmenili a viac či menej slúžia obyvateľom, ste si mohli nájsť v predvolebným letákoch, to však nie je najpodstatnejšie. Nechcem obhajovať, či všetko v predvolebnej brožúre je pravda. Boli aj chyby, to je normálne, všetci ich robíme. Viaceré veci v predvolebnom boji naopak aj chýbali, pretože na ne asi nie sme dostatočne zvedaví pri rozhodovaní sa o tom, koho voliť. Je to najmä fakt, že Ivan Harman a ďalší ľudia s ním spolupracujúci zbavili mesto Jána Slotu a ducha tej doby, nálepky, ktoru dodnes Žilinu mnoho ľudí zvonku označuje. Kým predtým sme sa 16 rokov nečudovali ničomu a takmer nikto si nedovolil ani protestovať proti desiatkami predaných škôlok, kultúrnych domov, stovkám vyrúbaných stromov, tisíckam stratených štvorcových metrov pozemkov, nacionalistickým sochám dejateľov z rúk sochárov komunizmu, otvoreným kamarádšaftom či všeobecnému vulgarizmu šíriacemu sa z radnice, zrazu sa môžeme slobodne pýtať a protestovať proti čomu chceme, môžeme slobodne napísať, čo sa nám nepáči, môžeme žiadať dokumenty, môžeme klopať na dvere a väčšinou dostaneme aj odpoveď. Môžeme slobodne protestovať aj proti zbúranej starej fare - hoci to ani nie je mestská budova, ani na mestskom pozemku a mesto s jej zbúraním či znovupostavením nič nemá (priznajme to už konečne a protestujme proti cirkvi, ktorá za to môže). Môžeme a vieme, že nám za to nehrozí ani strata zamestnania, ani ohrozenie podnikania, ani to, že sa naše dieťa nedostane do škôlky. Môžeme a robíme to. Volá sa to sloboda a je (minimálne pre mňa) jednou z najdôležitejších vecí, ktoré mám. Aj preto zostane pre mňa Ivan Harman prvý slobodný primátor slobodného mesta Žilina. Prvý kultúrny tiež. Možno aj preto skončil podobne ako ľudia Novembra 1989. Ale to už je iný príbeh. Hovorí sa česť porazeným, sláva víťazom. Po týchto voľbách patrí sláva aj porazeným. Česť samozrejme tiež. A víťazom, ktorí už slávu majú v rukách, čo želať? V tejto práci najmä podporu. A možno aj trochu viac šťastia. Tieto dve veci z našej strany, od obyvateľov mesta, chýbali počas štyroch rokov Ivanovi Harmanovi.
Marek Adamov, 29. 11. 2010
Za seba sa dodatočne pripájam k poďakovaniu: Ďakujem za kultúrnejšiu Žilinu. A je mi ľúto, že nevyhral ten najlepší.
Je to na ďalšie 4 roky smutná realita, no ale čo už. Musíme sa s tým len zmieriť pracovať naďalej ako doteraz a dúfať, že nastupujúca garnitúra bude pokračovať v krokoch, ktoré boli dobré, nezávisle na politickom názore a presvedčení. V ďalšom volebnom období to možno dopadne lepšie, netreba sa vzdávať.
…este stale som v stadiu asimilacie - do Ziliny ma \\"vrhla\\" pozicia na univerzite. od roku 2006 sa nestacim cudovat, co vsetko mi je toto mesto v stave ponuknut. najma vo sfere kultury. je to, prave, stale stupajuci kulturny kredit, ktory Zilina v kontexte celeho Slovenska uz niekolko rokov ma (aj vdaka timu na mestskom urade) a ja dufam, ze sa jej ho podari prinajmensom udrzat. zasadne nesuhlasim s medialnym nezmyslom z ust nemenovaneho predstavitela politologickeho popu, ze Harman nebol schopny sebareflexie. ak by tomu bolo tak, nestretaval by som tu take mnozstvo zdravych, intenzivne zaangazovanych ludi, ale samych frustrovanych pseudointelektualov…
drzim prsty.
Kamil Mihalov
v tom hurhaji krvilacneho predvolebneho boja a naslednych vysledkov zanikol jeden pre mna asi najdolezitejsi fakt a to ze s ivanom harmanom sa do ziliny po 16 rokoch vratila sloboda dostojnost rovnocennost partnerstva a otvorenost ludia sa prestali bat a mozu sa slobodne prejavovat prestali byt otrokmi jednej zaujmovej skupiny o tomto stave demokracie vravia aj tieto volby po styroch rokoch je to tak ze za tuto najvyssiu cenu doplaca prave ivan pre mna to boli za 12 rokov najzmysluplnejsie roky regionalnej existencie aj ked narocne a v mnohom bolave ale pre zilinu podstatne vdaka za odvahu a statocnost a za prilezitost stretnut sa so skutocnymi profesionalmi z mestskeho uradu a to na vsetkych oddeleniach su to ludia ktori v svojej skromnosti a odvzdanosti pracovali vysoko nadramec svojich povinnosti o ich nasadeni hovoria vysledky a tak velka vdaka patri prave im
Marek nechcem tu s Tebou príliš polemizovať a s mojim priateľom Tôňom Šulíkom už vôbec nie .:-)
Ale na Tvoje slová \"mesto s jej zbúraním či znovupostavením nič nemá (priznajme to už konečne a protestujme proti cirkvi, ktorá za to môže).\", nemôžem nereagovať. Kto je teda zodpovedný za zbúranie starej fary a výstavbu \"včelieho úľu\"? Podľa môjho názoru, rôznym podielom:
1, Rímskokatolícka cirkev. Pristúpila na finančne veľmi výhodný obchod, ktorý bol príčinou a počiatkom ďalších zničujúcich krokov.
2, Mesto Žilina. Má pečiatky, dáva povolenia. Súhlas primátora s tzv. rozobratím fary a jeho verejný prísľub, že fara bude do roka stáť, bol nezmyslom a hazardom s dôverou občanov. Stalo sa to v čase procesu vyhlasovania fary za národnú kultúrnu pamiatku a v čase neprítomnosti riaditeľa KPU, ktorý bol služobne v Kanade. Mesto je tiež zodpovedné za poskytnutie časti Nám. A. Hlinku za účelom tzv. točne.
3, Krajský pamiatkový úrad. Jeho stanovisko neskôr ku výstavbe Mirage bolo veľmi nemastné a neslané. kto chcel, mohol si v ňom nájsť čokoľvek. Šéf stavebného úradu to patrične využil pri dávaní povolení potrebných k výstavbe včelieho úľa v mestskej pamiatkovej rezervácii. V tom rozsahu, aký môžeme vidieť.
4, Verejnosť. Teda okrem iného aj ja, aj Ty. Znechutená márnym bojom proti Auparku, sklamaná postojom vlastného primátora, ktorý bol známym odporcom prvého z OC, už nenabrala síl k aktívnemu protestu, či akejkoľvek verejnej reakcii.
Neobhajujem RKC, ale ak chceme byť úprimní, musíme vidieť veci v širších súvislostiach.
Ľubo Bechný
Marek,
keďže sa poznáme a verím, že máš záujem o neskreslené informácie, zareagujem na Tvoj príspevok v časti týkajúcej sa starej fary. Verím, že vychádza z nevedomosti, nie úmyslu podať výklad, s ktorým nemôžem súhlasiť.
Po prekvapivom a nečakanom zbúraní starej fary počas júlovej noci 2008 sme ihneď ako to bolo možné (teda po skončení dovoleniek) začiatkom septembra 2008 v nadácii zorganizovali veľké diskusné fórum Život Žiliny, osud starej fary a nová podoba farských schodov s exkluzívnymi hosťami. V pléne sedelo približne 120 Žilinčanov, ale aj hostí – odborníkov z Bratislavy.
Už si nepamätám, či si bol vtedy prítomný, ale podľa toho, čo píšeš, pravdepodobne nie. Z vyše štvorhodinovej plamennej diskusie vyberám, čo si pamätám a čo je podľa mňa podstatné:
1) Ministerstvo kultúry vyhlásilo starú faru za národnú kultúrnu pamiatku (pred jej zbúraním) – to je fakt
2) počas vyhlasovacieho procesu od jeho začiatku až po ukončenie (cirkev sa totiž ako vlastník budovy odvolala) bola stará fara pod ochranou, bola nedotknuteľná, malo sa s ňou nakladať ako keby bola národnou kultúrnou pamiatkou - súčasťou pamiatkového fondu (zákon o ochrane pamiatkového fondu v podstatnom bode prikladám nižšie)
3) stavebný úrad riadený primátorom vydal stavebné povolenie bez stanoviska Krajského pamiatkového úradu - teda v rozpore so stavebným i pamiatkovým zákonom - poza chrbát Krajského pamiatkového úradu, ktorému stavebné povolenie mesto nedalo ani len na vedomie
Bez protizákonného stavebného povolenia by investor ani cirkev nemohli začať faru búrať. Takýto nezodpovedný prístup voči vlastnej histórii je pochopiteľnejší u vlastníkov pamiatok a investorov. V Žiline sa však stalo to, čo je na Slovensku nevídané – na tomto barbarstve boli spoluúčastné orgány verejnej správy, ktoré majú verejný záujem ochraňovať.
Cirkev sa v tejto kauze dopustila, z môjho pohľadu, veľkého morálneho prehrešku. Sú aj konkrétne vedomosti o tom, že o pozemky mali záujem aj iní investori. Ich povesť by mohla byť zárukou toho, že v súčinnosti s mestom by faru nechali zachovanú. Mimoriadne nepríjemne ma prekvapila aj odpoveď generálneho vikára v časopise .týždeň zo dňa 29.11.2008, keď na otázku Andreja Bána, či ponuky pána Trabelssieho boli pre cirkev neodolateľné, odpovedal: „A s kým máme robiť dohody, ak nie s tými, čo majú peniaze? Ja nemôžem posudzovať morálnu stránku, kto ako prišiel k miliardám. Čo je na tom morálne zlého, na takej jednoduchej transakcii, že bohatý človek kúpi niečo za drahé peniaze?“ Nepríjemným prekvapením bolo i to, že zo spomínaného diskusného fóra, na ktoré generálny vikár ako kľúčový hosť pozvanie najskôr prijal (dokonca sme termín fóra prispôsobovali jeho časovým možnostiam), sa tri dni pred jeho konaním ospravedlnil a napriek našej snahe sa nám účasť iného zástupcu cirkvi nepodarilo zabezpečiť.
Avšak opakujem – napriek všetkému - mesto malo zákonné páky na to, aby sa fary nik, až do skončenia procesu vyhlasovania za národnú kultúrnu pamiatku, nemohol dotknúť (ten proces skončil tak, to predpokladám vieš, že minister Maďarič a rozkladová komisia odvolanie cirkvi zamietli a vyhlásenie fary za národnú kultúrnu pamiatku potvrdili ako správne a odôvodnené). Stačilo teda dodržať zákon. Bez protizákonného stavebného povolenia by faru nebolo možné zbúrať. Účinkovanie mesta v tejto kauze sa naozaj nedá ničím ospravedlniť.
(To, že toto diskusné fórum sa stretlo s veľkou nevôľou zo strany cirkvi, mesta, investora, to je už iný príbeh, ktorý poznáš.)
Zákon NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu
§ 2
(1) Pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len “kultúrna pamiatka”), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.
(2) Pamiatková hodnota je súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany.
(3) Kultúrna pamiatka podľa tohto zákona je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Ak ide o archeologický nález, kultúrnou pamiatkou môže byť aj neodkrytá hnuteľná vec alebo neodkrytá nehnuteľná vec, zistená metódami a technikami archeologického výskumu.
Milý Tóno,
díky za koment, máš pravdu, že zmena v Žiline je dielom mnohých ľudí, ktorí s Ivanom pracovali na mestskom úrade. A nebolo ich ľahké nájsť, pretože táto kategória ľudí sa v Žiline počas 16 rokov predchádzajúceho úradovania nemala možnosť rozvíjať a veľa schopných ľudí sa sa aj odsťahovalo. Dostať ich späť, pritiahnuť ďalších z iných miest a vyformovať nových dalo veľa práce a úsilia. To, že teraz môžeme na hociktoré dvere na mestskom úrade zaklopať a dostať kompetentnú odpoveď, je dôležitá vec. Spomenul som týchto ľudí v článku, ale aj viac by sa patrilo, aj menami vymenovať! …a inak dúfam, že sa viacerí z nich rohodnú tam aj zostať a tiež verím, že si ich nový primátor nechá, pretože sú odborníci a tu naozaj nejde o politiku, ale o dobré riadenie vecí v meste.
Milá Milena, Ľubo,
vy ste naopak vôbec nepochopili podstatu môjho príspevku a vybrali ste z neho (vzhľadom k obsahu článku) úplne nepodstatnú vec. To je asi jediné, čo vám chcem odpovedať, lebo púšťať sa s vami do debaty o fare vôbec nemá zmysel, realitu vidíte vždy buď ružovými alebo čiernymi okuliarmi. A zapratávate priestor tými istými naivnými rozprávkami, ktoré hovoríte všade a ktoré už všetci počuli. Brúzdate po internete a hľadáte miesto, kde by ste ešte z toho hnoja argumentov mohli naložiť. Fuj. Ľubo samozrejme nezabudne byť precízny v názvoch - áno, iba rímskokatolícka cirkev je tá zlá, tá jeho by to určite neurobila :-). Takisto iba Harman je ten zlý, iní politici by to riešili celkom inak a vlastným telom bránili investorovi aj krajskému stavebnému úradu. Hádam vás niekedy tá zloba prejde. Teda dúfam, že čoskoro.
Milí spoluobčania,
osud starej fary ma takisto veľmi sklamal a pripájam sa k tým, čo za ňou smútia. Pripúšťam tiež, že aj zo strany mesta sa nevykonali všetky kroky dôsledne - je to však na základe povrchnej znalosti veci - bol som vtedy vo svete. Súčasne však verím tomu, že keby ľudia z vedenia mesta si boli vtedy vedomí, ako to dopadne a aké následky to bude mať nielen pre nich, ale aj pre vývoj mestskej komunity, budú postupovať dôslednejšie a toto sa nestane. Jednoducho všetci sme ľudia a robíme chyby, niektoré sú väčšie, než sa nám vtedy zdá. Neverím, že by v tom bol býval úmysel.
V každom prípade však rád takúto chybu (a ďalšie, ktoré vedenie mesta urobilo) odpustím, keď vidím veľa iných pozitívnych krokov a ich nesebecký záujem za tým. Je mi ľúto, keď sa poukazuje iba na negatíva, pričom tie sú svojou hodnotou oveľa menšie než pozitíva, ktoré vyprodukovali a ktoré spomína napríklad Marek. Navyše vedenie mesta pôsobilo v systéme, kde sa udržať a niečo pozitívne vyprodukovať pri dodržaní pozitívnych hodnôt je naozaj náročné a často pre silné žalúdky. Berúc tento kontext do úvahy jednoznačne zdieľam Marekov názor.
Áno, majme na pamäti ideálny stav, ako si všetci želáme, aby naše konanie vyzeralo - bez chýb a vždy čestne a poctivo. Uvedomme si však, kde je spoločnosť a zvážme si, či takým prístupom nepokazíme viac, než napravíme. V prírode neexistujú skokové zmeny, len postupné zmeny. A ak tento princíp nerešpektujeme, tak sa nemôžeme čudovať udalostiam posledných dní.
Samozrejme, treba byť náročný a nespúšťať zrak z nášho cieľa, ale k múdrosti patrí tiež vedieť, kedy zatlačiť a kedy popustiť.
Mišo
Váž. pán Adamov,
dovoľte mi len pár slov k Starej fare (je to časť mojej reakcie na nedávnu predvolebnú diskusiu 3 kandidátov na primátora mesta).
Nežijeme vo vzduchoprázdne, v ideálnom vákuu, kde by sa ochrane kultúrneho dedičstva dávali najvyššie priority. Záujmy sú rôzne a usmerňovať obnovu pamiatkového fondu v období mohutného stavebného boomu a rozkvetu budovania diaľnic, priemyselných parkov či super alebo hypermarketov, a to dokonca v samotných centrách miest, v čase nových dravých a nekompromisných investorov, pre ktorých estetické cítenie a pojem pamiatková hodnota nič neznamená a pre ktorých všetko a za akýchkoľvek podmienok je možné, nie je vôbec jednoduché. A navyše, keď si predstavitelia samosprávy len veľmi výnimočne uvedomujú v čom spočíva hodnota a atraktívnosť ich obce, či mesta. Aj všeobecný postoj spoločnosti k ochrane kultúrneho dedičstva je skôr ľahostajný až negatívny a pamiatkari sú vnímaní ako tí, čo všetko komplikujú, brzdia a požadujú chrániť veci, ktoré sa už dávno mali radšej asanovať a nahradiť novým “moderným”. Nedávna kauza “obnovy” Starej fary v Mestskej pamiatkovej rezervácii Žilina a brutálny spôsob a okolnosti, za ktorých došlo k úplnému zániku pamiatky je tým azda najtristnejším príkladom. Našťastie jestvujú aj osvietení investori a vlastníci, pre ktorých záchrana pamiatkového fondu nie je len otázkou biznisu a financií, ale najmä vnútorného presvedčenia a citu.
Samozrejme, každý z nás robí chyby… a sú situácie, keď sa musí rozhodnúť. No podľa mňa je veľmi podstatné, keď si tú chybu vieme s istou dávkou pokory aj uvedomiť a priznať. Nič viac a nič menej.
Miloš Dudáš
Vďaka pán Dudáš,
okrem toho, vážim si každý váš príspevok do debaty, aj tento je hodný svojho autora a lepšie sa to nedá napísať. Hoci som neplánoval, že týmto článkom vyvolám diskusiu o fare (naozaj som si myslel, že píšem úprimné poďakovanie za 4 roky s týmto primátorom, niekto je však schopný hocičo strhnúť vo vlastný prospech), pretože táto téma je prefláknutá predvolebnou kampaňou a stala sa nenáležitou ikonou. Namiesto toho, aby slúžila ako memento pre majiteľov či budúcich majiteľov podobných objektov, mestské úrady či investorov, stala sa nástrojom politickej aj ľudskej dehonestácia človeka, ktorý stál síce na čele mesta, ale nie je vševedúcim ani všemocným pánom a je normálne mu aj prepáčiť či veriť.
Priznanie chyby je výsada, máte pravdu, a možno nebyť neutíchajúceho volania po sťatí (dav takéto veci miluje - ukazovať prstom na vinníka bez súdu), bola by diskusia omnoho farebnejšia a priniesla by naozajstné informácie. Problém každej (chránenej či nechránenej, zbúranej či obnovenej, …) pamiatky má vždy mnoho tvárí i mnoho riešení. Nie je to len o budove ako takej, ale aj o jej funkcii, vzťahu s okolitými budovami, pozícii v meste, technickom stave, pre mňa osobne veľa aj o živote, ktorý sa v nej odohráva. Kultúrne dedičstvo a jeho ochrana nie je stojatá voda a keďže je to aj dosť moderná vec (pamiatky v Európe oficiálne chránime v podstate len celkom od nedávna, na iných kontinentoch aj menej, niekde dodnes nie), diskusia by mohla a mala byť veľmi podnetná. Bohužiaľ všetky zjednodušené (pre kampane typická vlastnosť) súdy zahmlievajú často podstatu a zabraňujú, aby sa táto diskusia, ktorá by inak mohla byť veľmi zaujímavá, vôbec začala. Je to tak vždy, keď emócie prerastú racionálne rozmýšľanie a slušnú komunikáciu. A to sa stalo aj v Žiline, namiesto debaty túži dav po sťatí vinníka a berie prvého, ktorý bol po ruke. Neviem však, či by tých vinníkov nebolo v skutočnosti aj viac, ako máme šibeníc. Nikto z ďalších však nekandidoval na primátora a tak si sedí v teple svojej \"investície\".
Ivan Harman doplatil v beznej verejnosti na obrovske neplnenie slubov. Tak ako sluboval veci pred volbami so Slotom, ktore nedodrziaval po volbach, podobne aj teraz ohladom starej fary. Ked s tym nic nemal a nevedel to ovplyvnit, nemal slubovat nesplnitelne. Zaroven je na nom zaujimave aj to, ako od neho odchadzali povodni spolupracovnici a potom napr viceprimatora drzala SNS. V oblasti kultury urcite pomohol, ale celkovy dojem je jedno obrovske sklamanie z premarnenej prilezitosti a na koniec tvrdohlava kandidatura, ktora napriek neuveritelne nakladnej a casto aj spinavej kampani odovzdala mesto smeru. Takze vyslekdom je mnozstvo nesplnenuch slubov, rozhadana pravica a smer pri moci. Takisto aj zdevastovany stred ziliny, hokej ciernou dierou co len prehrava zapasy atd… Urcite sa najdu aj pozitiva. Ale ceslkovy douem je taky ako pise hrib v uvodniku tyzdna spred volieb…
Michal či Pavel,
asi si si v tom svojom selektívne-kritickom boji nevšimol, že voľby boli v sobotu a tvoja kampaň na poslanca za Hájik sa už skončila… Lebo keď nemáš nič nové povedať, čo už stokrát nepovedali z vašej partaje skúsenejší rečníci a snílkovia, tak mlč prosím ťa. Vieš, že na stránku Stanice chodia ľudia, ktorí čítajú noviny a iné správy, takže všetko, čo si rýchlo vychŕlil, už počuli viackrát než je zdravé. Len toľko odo mňa, oči už skús otvoriť sám a spomenúť si na šťastné detstvo na Pobreží Slotoviny. Alebo sa radšej spýtaj rodičov, ako to vtedy bolo, lebo ja si tiež pamätám detstvo ako šťastné obdobie, hral som sa na dvore a nevedel, čo sa vonku deje. Ak je tvoj jediný zdroj informácií .týždeň, tak to už je vážnejšie a volal by som doktora. Lebo jediné informácie, ktoré má Štefan Hríb o Žiline, sú od Ľuba Bechného a ľudí z tohto okruhu. A keďže má Štefan Hríb podobnú spasiteľskú nemoc, ako vy, šíri to ďalej ako PRAVDU a ty to potom od neho ako pravdu preberieš a ani nevieš, že si sa mohol spýtať Ľuba z vlastnej kandidátky… Ale ak chceš ďalej pokračovať, tak do toho - spas svet, prosím ťa! Oslov masy, určite ti to pôjde, vieš už totiž, čo je zlé, tak len dobro ti ostáva konať.
Chcela by som len podporit Mareka Adamova, s ktoreho nazorom sa uplne stotoznujem a velmi kratko (styri roky sa nedaju zhrnut do par viet) podakovat Ivanovi Harmanovi a byvalemu vedeniu mesta, v ktorom pracoval aj moj manzel. Viem, kolko casu travil v praci moj muz, ci uz v prvych rokoch, ked skladali dohromady zvysky vydrancovaneho mesta, ktore tu zostalo po panovi Slotovi, alebo neskor, ked rozbiehali pre Zilinu uplne nove a v 21. storoci nevidane a neslychane projekty, pripadne teraz na konci, ked museli riesit utoky nielen z radov tych, ktori idu svojim vlastnym smerom a akoze nezavislych kandidatov na post primatora, ale aj z radov povodne vlastnych, ktori vsak mali taky vysoky moralny kredit, ze nemohli zburanie fary nechat tak a museli postavit svojho kandidata, ktoreho uloha sa najlepsie ukazala teraz po volbach. Ked moj manzel prichadzal domov okolo osmej vecer, primator bol vzdy este v praci, casto aj cez vikendy a mam taky pocit, ze tam neotvaral tie obalky, na ktore sa ho pytal Peter Nicik (vsak na to ma ludi, nie?).
Vysledkom volieb je pre nas osobne rozhadana rodina (brat vs. sestra, a to este nespominam mojho otca :)), manzel bez prace (k comu mu velmi vyrazne pomohla aj spominana vlastna rodina), superhrdina Igor Choma, ktory vie zastavat tri funkcie (a brat tri platy) naraz na radnici a mestske zastupitelstvo, ake nemaju siroko-daleko.
Ale aby som velmi neodbocovala, Harmanovi patri velka vdaka za to, ze pre toto mesto a jeho obyvatelov robil to, co pren povazoval za najlepsie a napriek chybam to bolo jedine svetle miesto v 20-rocnej historii Ziliny.
To je moj nazor. A nastastie nielen moj.
Vazeny pan Adamov,
„Brúzdate po internete a hľadáte miesto, kde by ste ešte z toho hnoja argumentov mohli naložiť. Fuj.“
Priznám sa, že takýto spôsob diskusie útokom na diskutujúceho a snaha o jeho zneváženie ma odpudzuje a pripomína úroveň atakov voči oponentom, aké sú vlastné ľuďom, ktorým dochádzajú argumenty a je im blízka úroveň jedného zo žilinských primátorov.
najprv ma tento štýl odradil od reagovania, potom som si povedal, že predsa.
To, že stavebný úrad pod vrchným vedením exprimátora Harmana v prípade starej fary vážnym spôsobom porušil stavebný a pamiatkový zákon, je fakt (potvrdil to aj Krajský stavebný úrad). Či sa o vydanie protizákonného stavebného povolenia zaslúžil sám pán Harman, alebo niekto iný z jeho okolia, neviem posúdiť. Jedno je fakt, že exprimátor chybné rozhodnutie stavebného úradu dodnes obhajuje ako správne a konanie mesta v danej veci ako bezchybné a so samotným zbúraním starej fary nemajúce nič spoločné.
Je pravdou, že vydaniu stavebného povolenia predchádzalo viacero zlyhaní iných subjektov – od vtedajšieho vlastníka (r. k. cirkev), cez projektanta a investora usilujúceho sa o rýchle vyčistenie parcely pre novostavbu OC Mirage. Bez stavebného povolenia by však akékoľvek spustenie prác a búranie fary bolo čiernou stavbou. Orgán, ktorý mal chrániť verejný záujem, ho nechránil a umožnil realizáciu individuálneho záujmu, ktorý bol s ním v rozpore.
To, že sa pán exprimátor tak vehementne postavil za rozhodnutie stavebného úradu, znamená, že sa s ním identifikoval a ani pod silou reakcie a ďalších udalostí, nedokázal prehodnotiť túto závažnú chybu jeho úradu.
Pripúšťam, že môže toto, podľa mňa jednoznačné, zlyhanie úradu niekto, ako napr. Vy hodnotiť v kontexte iných exprimátorových zásluh ako čosi zanedbateľné, nepodstatné. Každé hodnotenie čohokoľvek je determinované hierarchiou hodnôt hodnotiteľa. Pripúšťam, že to, čo sa stalo v Žiline – zbúranie významného historického objektu, tvoriaceho súčasť žilinského (a nielen) kultúrneho dedičstva, ktorý bol vyhlasovaný za národnú kultúrnu pamiatku, vybagrovanie nepreskúmaného archeologického náleziska súvisiaceho z najstaršími dejinami Žiliny, ktoré stáli v ceste výstavbe obchodno-administratívneho centra, nemusí trápiť a určite ani netrápi všetkých Žilinčanov. Na druhej strane by ste mohli pochopiť, že odborníci od pamiatok, archeológie a histórie, ako aj Žilinčania, ktorí majú hlboký vzťah ku kultúrnemu dedičstvu svojho mesta, boli z účasti mesta a jeho stavebného úradu na tomto výsledku pobúrení a očakávali od svojho primátora prinajmenej dištanc od toho, čo sa stalo a vyvodenie zodpovednosti voči konkrétnym úradníkom, ktorí to umožnili.
Pani Prekopová, voči ktorej ste tak ostro vystúpili, ako to stíham registrovať z Bratislavy, vytvára Žilinčanom mimoriadne bohatý priestor pre stretnutia s osobnosťami z najrôznejších oblastí filozofie, literatúry, kultúry, religionistiky, vedy. Viem od mojich blízkych zo Žiliny, že o tieto stretnutia je mimoriadny záujem, že sa stávajú súčasťou žilinského kultúrneho života. Od človeka, ktorý zachránil starú žilinskú staničku a vytvoril v nej priestor pre pestré aktivity a podujatia alternatívnej kultúry, ako to stíham registrovať z Bratislavy, by som očakával inú kvalitu myslenia, cítenia a reagovania.
A. Tahy, historik umenia, pamiatkar
Marek,
dovolím si osloviť Vás tak trochu familiárnejšie možno aj preto, lebo som asi dvakrát starší ako Vy. Som Žilinčan, alebo Žilinec, ak platí, že Žilinec je ten, ktorý sa tu narodil a stále tu žije (ja s výnimkou môjho prechodného pobytu počas vysokoškolského štúdia v Bratislave). Ale aj Vy ste Žilinec, iba že ste sa narodili o asi tri desiatky rokov neskôr ako ja. Teda ja som to \\\\"šťastné detstvo\\\\" prežíval v päťdesiatych rokoch, kedy nám susedov odviedli muži v kožených kabátoch len preto, lebo boli živnostníci a niečo si po znárodnení dovolili ponechať. Už vtedy som svet intenzívne vnímal aj vďaka výchove v rodine. Zažil som aj 68-my rok a tanky v uliciach Žiliny i roky \\\\"normalizácie \\\\", v 89-tom \\\\"nežnú\\\\" revolúciu, nástup slotoviny, zmeny v správaní sa ľudí, ktorí zacítili moc peňazí. Som tak trochu aj fotograf amatér - a cez objektív fotoaparátu často vnikám aj do duší fotografovaných ľudí. Myslím si preto, že sa dokážem ponoriť do problému aj hlbšie, nezostávať len na povrchu a nehodnotiť veci povrchne. Život a skúsenosti , ktoré som doteraz získal ma naučili situáciu analyzovať a čítať aj \\\\"medzi riadkami\\\\".
Keď sme pred štyrmi rokmi bojovali za zmenu v Žiline a k tej zmene došlo, boli sme všetci opití eufóriou nadšenia, že konečne sa všetko (aspoň čiastočne) na dobré obráti. Vrátane zrušenia výstavby Auparku, zastavenia zahusťovania sídlisk, ničenia parkov, netransparentných zmlúv …. Netvrdím, že sa nič dobrého v Žiline počas uplynulých rokov neurobilo. Naopak, veľa vecí sa pohlo dopredu, pre prospech obyvateľov. Obnovil sa grantový systém, dávalo sa viac financií na kultúru, mesto po rokoch sloty ožívalo. Ale predsa sa niekde stala chyba. Nie všetci tí, ktorí mali čo \\\\"do toho hovoriť\\\\" sa správali tak, aby tu zachovali kus histórie. Lebo budúcnosť stojí na pevných základoch histórie. Jeden žilinský architekt sa na moju otázku kedy zbúrame Aupark a Mirage vyjadril doslovne - citujem: \\\\" My nestaviame v Žiline oravský skanzen, my staviame moderné mesto\\\\". No ak tým myslel naozaj Aupark a včelín, tak to je skutočne \\\\"moderná architektúra\\\\". Jedna budova je podľa mňa obyčajný kváder bez akéhokoľvek nápadu, druhá budova- obrovský kus betónu, nevhodne zasadený do MPR-ky, \\\\"skrášlovaný\\\\" včelím plástom ako obalom. Veduta mesta - výrazná Katedrála Najsvätejšej Trojice dostala úder pod pás - stačí ísť peši od stanice smerom na Hlinkovo námestie a človek si urobí vlastný dojem. Konštatuje sa to aj vo vyjadrení Krajského pamiatkového úradu Žilina - citujem:\\\\"… predmetná novostavba obchodného centra pôsobí v MPR Žilina nevhodne a rušivo, kde nerešpektuje historický urbanizmus, mierku a hmotu okolitej zástavby.\\\\"
Som prizvaným členom stavebnej komisie ako poradného zboru pre Hlavného architekta mesta Žilina. Naša komisia najmenej 6 x žiadala zmeny v projekte OC Mirage tak, aby sa nenarušila výrazne MPR. Ja sám som presadzoval obnovenie pôvodnej uličky Do Štôly, ktorá sa mohla stať \\\\"zlatou\\\\"uličkou Žiliny. Nič z našich doporučení mesto neakceptovalo. Hodnotím to ako zbytočne stratený čas strávený na komisiách. To, že cirkev pozemok predala, ešte nie je hriech. Bolo to jej právo. Mohla si však odpredaj podmieniť zachovaním starej fary - keď už podľa cirkvi nie historickej budovy, ale aspoň ako budovy, tvoriacej staré centrum Žiliny. No stavebné povolenie dáva stavebný úrad mesta a podpisuje ho primátor. A ten ho podpísal na takú stavbu aká tu dnes stojí. Nevedel primátor čo podpisuje? Mám pred sebou \\\\"Rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby\\\\" (číslo Č.s. 14129/2010-64714/2010-OSŽP-OŠ) v ktorom Mesto Žilina- Spoločný obecný úrad v Žiline dodatočne povoľuje 21 už vykonaných stavebných prác stavebníka (napríklad zvýšenie konštrukčných výšok podlaží, zväčšenie časti stavby,……). Datované je v Žiline, 19.10.2010, podpísané primátorom Ivanom Harmanom. Ak mám tomu správne rozumieť, stavebník staval BEZ STAVEBNÉHO POVOLENIA s tým, že vedel, alebo aspoň predpokladal, že mu Mesto dodatočne stavebné práce povolí. Je to podľa Vás, Marek, správny postup? Nevedel primátor čo podpisuje? Mesto a jeho inštitúcie mali výhradné právo zasahovať do projektu a ovplyvňovať ho tak, aby nenarušil výrazne MPR, nie cirkev. V tom sa mýlite Marek, keď tvrdíte, že za zbúranú starú faru môže iba ona.
Podľa tohoto dodatočného stavebného povolenia by mal stavebník zbúrať časť rozostavanej stavby SO 03 - zásobovacej rampy, ktorá je nepovolenou stavbou (železobetónová stena pri OC TESCO) do 60 dní odo dňa nadobudnutia vykonateľnosti tohoto rozhodnutia. Myslíte si, Marek, že stavebník poslúchne a nepovolenú časť stavby zbúra? Ja tvrdím, že nezbúra.
Každá doba má svoje osobnosti, každá z nich po sebe zanechá nejakú stopu, pamätník. Slota má svoj Aupark so sochou Štúra v depe Dopravného podniku Žilina, Ivan Harman má svoj OC Mirage s Hlinkom pred Považským múzeom. Buďme teda realisti a neglorifikujme ľudí bez dôkladného a komplexného posúdenia. Nechcem tým zatracovať veľa dobrého, čo Ivan Harman pre mesto urobil, ale v tomto ma sklamal.
Chcem sa pridat k podakovaniu.
Pred styrmi rokmi som bol na niekolko dni v Trencine, kvoli volbam som si pozical od kamarata auto, odsoferoval to do Ziliny, odvolil a vratil sa spat. Bol to vynimocny cas, kedy som si zazil na vlastnej kozi malu revoluciu, neskutocny pocit, ze ked sa ludia spoja, vedia zmenit chod veci k lepsiemu. Kazdy z nas po volbach vedel, ze tu pavucinu klientelizmu ktoru tu utkal pan Slota, nebude lehke znicit. Vsetci sme cakali zmenu k lepsiemu, ale ako som velmi rychlo pochopil, v Ziline nastal \"OBAMA EFEKT\". Efekt prisudenia spasitelskych vlastnosti jednemu cloveku a nasledna frustracia z nesplnenia nesplnitelnych predstav. Vytorila sa a rastla skupina ludi, u ktorych sa vytratilo vnimanie politicko-ekonomickej reality prostredia, ktore bolo 16 rokov devastovane a v ktorom fungovali korupcne vztahy, ktore je nad ludske usilie zmenit za 4 roky. Preto vedeniu mesta patri odomna vdaka, za to vsetko co dokazali za tie styry roky urobit.
Za vytvorenie klientskeho centra, otvorenie samospravy pre ludi, za vystahovanie uradnikov z uzavretych kancelarii do otvorenych a priehladnych priestorov, kde sa samy mozme presvedcit, ako ktory uradnik pracuje.
Dakujem za spristupnenie mestkych zmluv, za zverejnenie vsetkych dolezitych informacii.
Dakujem za otvorenie radnice pre ludi.
Dakujem za oblkopenie sa odbornikmi
Dakujem za vytvorenie noveho uzemneho planu
Dakujem za granotvy system
Dakujem za spolupracu na vytvoreni planu cyklotras
Dakujem za zmapovanie, vyhodnotenie poskodenia a koncepcne opravy mestskych komunikacii
Dakujem za separovanie odpadu
……..
Ale hlavne dakujem za to, ze som sa v meste v ktorom som vyrastol citil konecne po 16 rokov slobodne a bol som nan hrdy.
Peter Snadik
Skúsme do našich úvah pridať ďalší rozmer. Poznáte odpovede na nasledujúce otázky?
Čo ak je v Žiline situácia taká, že sú tu ekonomicky veľmi silní ľudia (jeden, dvaja, možno viacerí), ktorých keď vedenie mesta (hocijaké, predchádzajúce alebo to nasledujúce) nebude rešpektovať, tak ho zničia? Nie je to fenomén politiky aj mimo Žiliny (na Slovensku, na celom svete), že bohatá lobby v pozadí určuje, čo sa bude diať v popredí a tým pádom tí v popredí majú obmedzené mantinely? Čo ak niečo také významne ovplyvnilo konanie mesta okolo starej fary?
Sme tak blízko problému, aby sme mohli jasne zodpovedať uvedené otázky? Môžeme aj za takej okolnosti vynášať naďalej svoje súdy?
Áno, fakty sa spochybňovať nedajú. No okolo faktov je veľa detailov skrytých, medzi riadkami. A mám tiež silné podozrenie, že tí, čo vynášajú rýchle súdy, tak tie detaily nevidia alebo nechcú vidieť. Neškodíme si tým?
Áno, aj ja ďakujem končiacemu vedeniu mesta za posilnený pocit identity so svojím domovským mestom. Ten v nedeľu trochu oslabol a dúfam, že sa ešte niekedy posilní späť.
Michal Žarnay
P.S. Uvedené otázky sa netýkajú iba starej fary, ale aj ďalších počinov mesta, ktoré sa kritizovali počas kampane.
P.P.S. Zdroje myšlienok:
napríklad David C. Korten: Keď korporácie vládnu svetu
alebo Bernard Lietaer: Budúcnosť peňazí
Po prečítaní všetkých reakcií na pôvodný (možno aj trochu zbytočný) žalochválospev Mareka Adamova si dovolím čo-to poznamenať i ja.
Ako malý komárňanský školák som neraz pri zemepisných hrách so spolužiakmi narazil na slovenské mesto Žilina, pričom mi zakaždým preletelo mysľou - jój, však to mesto je až pri Poľsku… Keď som potom v 1961. roku pricestoval vlakom po prvý raz do Žiliny na internát VŠD, navždy mi ostala v pamäti spomienka na úžas z impozantného vzhľadu našich (už vtedy pekne osvetlených) Hradčian. Prešiel som peši s \"kabelou\" po Masaryčke hore, krížom cez \"Duklu\" (dnes Mariánske námestie) a kráčajúc k internátom som hneď aj zablúdil - až ku kasárňam. Naša Žilina mi hneď prirástla k srdcu, hoci aj Komárno bolo pekné mesto a žilo sa tam dobre. No páčili sa mi tu najmä tri skutočnosti: nefučali tu vetriská, neboli tu také tuhé zimy a neštípali komáre, ani muchy. A boli tu pekné dievčatá - však s jednou z nich žijem už 44 rokov (ostatné už tuším zostarli). Rodení žilinci (napr. taký p. Milan Veliký) sú hrdí mešťania, akých som tu stále stretal, no postupne ich je čoraz menej, vymierajú, či čo. Vyrastajú a prichádzajú na scénu mesta noví - mladí občania a postupne sa z nich stávajú (rozhľadenejší než my v ich rokoch) lokálpatrioti. No bývalý obraz Žiliny postupne bledne a ich predstava o \"géniu loci\" Žiliny je značne útržkovitá. Preto sa stáva, že začnú naširoko stonať nad jedným - možno povedať - tajomstvom. Áno, keďže nikto dôsledne nepozná všetky súvislosti života nášho mesta. Totiž, tuná sa už bez mihnutia oka znehodnotilo veľa úctyhodných pamiatok (nielen za socializmu), ale i počas šestnásťročného - najprv celkom znesiteľného, postupne však čoraz bezuzdnejšieho panovania primátora J. Slotu. Tak napr. Mariánske námestie sa nemuselo prerobiť do dnešnej podoby (a kto vtedy o tom verejne debatoval?) Nahradiť funkcionalistický objekt terajšou fialovou budovou na priečelí s \"Matkou ochrankyňou\" (protiváhou Immaculaty - sochy P.Márie) bolo nevyhnuté? Pôvodná fontána - najprv občanmi odmietaná, neskôr, keď si na ňu zvykli, J. Slotom nahradená terajšou - nekvalitne zhotovenou. Zánik Štúrovho námestia, ktoré malo historický význam, pretože sa na ňom konávali komunistické 1.máje, bola na ňom (nevedno kde dnes uložená Leninova hlava - tzv. \"vodojem\" ) a v novembri 1989 (ktorý si niektorí \"významní\" ani nevšimli…) sa tam konali nádherné protikomunistické demonštrácie… atď. a tak podobne…
10. septembra 2008 sa vo vtedajšej Nadácii 21 konala p. M. Prekopovou vyššie spomínanávýznamná debata o starej fare. Keďže mám vo svojom archívčeku audio i videozáznam, pozorne som si ho po 2 rokoch vypočul. Konštatujem, že tam odznelo veľa zaujímavého. Z úst exprimátora Harmana odznelo niekoľko významných ( ó, beda - nesplnených) sľubov. Nechce sa mi o tom už písať, len pripomeniem, že o priestoroch bývalej (už toľko oplakanej) starej fare vonkoncom nerozhodoval dnešný generálny vikár, ale nitriansky biskupský úrad. A celé sa to dialo v období vzniku novej - žilinskej diecézy. Vtedajší dekan L. Stromček (dnešný generálny vikár) rokoval, ale vonkoncom nemohol o takých závažných veciach rozhodnúť on! No my – kresťania vieme aj to, koľko užitočného L. Stromček v našom meste vykonal. A keďže viem, že je povahy skôr plachej, rozhodol sa nezúčastniť debaty, v ktorej by nemohol vyjadiť svoje osobné postoje. Z úst architekta Diviša, prítomného tej debaty odzneli poizoruhodné slová, že nie je investorom splnomocnený vyjadrovať sa k jeho zámerom. No a myslím si, že podobne i p. L. Stromček. Takže veci sú komplikovanejšie, než sa niekomu mladému, trochu \"zasvätenému\" môže zdať. P. Marek Adamov, ak by ste kvôli tomuto problému nemohli spávať dám Vám radu do života: vyjasnite si to na Biskupskom úrade prv, než budete vynášať súdy. Ale ak by ste kvôli tomu kľudne zaspávali, považujte to za Váš problém minor.
Na záver ešte pridávam niekoľko poznámok: exprimátorovi Harmanovi, podobne ako jeho predchodcovi J. Slotovi vystavili účet voliči! No kým J. Slota pred 4 rokmi sebaisto predvolebnú kampaň podcenil, I. Harman ju poriadne prepálil - kto je schopný takú nákladnú kampaň zo svojich vlastných peňazí zaplatiť? Voličovi zoči-voči takémuto plytvaniu zíde na um kadečo… Je po voľbách - zvykáme si! No ťažko si zvykneme na to, že exprimátor \"bremenom svojej neľahkej osobnosti\" nezabránil \"preukrutečnej\" stavbe CrystalPalaceu Na bráne - oproti VÚB banke, Trabelsieho „dubajskej“ rozpínavosti v meste, ohradenie a znefunkčnenie veľkej plochy Športovej haly a jej okolia, výrubu mnohých stromov v meste a že mienil - na čo sa už skoro zabudlo, chvalabohu neúspešne - prerábať celé Hlinkovo námestie, že - rozprávajúc o cyklotrasách nestihol zabezpečiť, aby sa cyklista mohol pohodovo presúvať medzi sídliskami a stredom mesta, že si nevšimol \"skapatú\" stavbu na konci Komenského ulice, strašné žilinské Staré trhovisko a okolie Domu kultúry Fatra…
Aby som iba nehanil: demokratický a kultúrny duch v meste je neporovnateľne lepší a kvalitnejší než za čias Slotu. Uzatváram: všetci môžeme mať kúsok pravdy, nikdy nie celú, je adventná doba, idú Vianoce, milosrdný sniežik už zakryl všetko v meste nepohrabané lístie zo stromov, užívajme si teda predsa len ešte nie celkom zdevastovaného nášho žilinského „génia lociho“!
Milí priatelia,
je to zvláštny pocit sledovať, ako úprimne myslené poďakovanie bývalému primátorovi za prínos v oblasti kultúry vyvolá búrlivú reakciu a mení sa na politickú debatu plnu emócií a osočovania z oboch koncov diskusie.
Marek Adamov určite nepatrí k ľuďom, ktorí Ivanovi Harmanovi iba pochlebovali, zažil som na Stanici nejednu búrlivú debatu medzi nimi. Namiesto vzájomných útokov, ktoré samozrejme nič nevyriešia, je lepšie venovať sa zmyslupnej práci v prospech celku. Konkrétny podiel na zlepšení Žiliny potom dodá naším slovám príslušnú váhu.
P.S. Kvalitou verejného priestoru je aj schopnosť tolerovať ľudí s odlišnými názormi ako sú naše.
Vazeny pan Stefunko,
nemoze p. Harman nahodou aj za to, kolko snehu v poslednych dnoch napadlo?
Budte taki laskavi (nielen Vy, pan Stefunko) a nechajte aspon tento priestor ludom, ktori sa chcu byvalemu vedeniu mesta (za cokolvek, mozbyt aj nepodstatne ci z Vasho pohladu kontroverzne zalezitosti) PODAKOVAT.