Fotografiie maďarského umelca z rezidencie na Slovensku (Stanica_CLASS)

“Duch” a “veda” sú dve slová s protikladným významom. Náš umelecký diskurz považuje vedu a výskum za poručníkov modernosti, ten druhý chápaný ako legitímne modernistické dedičstvo tvorby výtvarného umenia. Duch je dávny spojenec vedy, postupom času ale prešiel niekoľkými zmenami významu a bol vykázaný do šerej zóny ezoteriky.

Pravdaže táto dichotómia ducha a vedy je v tejto fotosérii skôr hravým elementom: duch vo význame ducha vedy sa objavuje skôr v obrysoch. Vo fotografiách tieto obrysy odkazujú na absenciu vecí, napr. čudne naklonené stromy lesných krajín, zahmlené okno alebo užasnutosť ženy sediacej na kraji postele. Tieto obrysy na mojich fotkách vyvolávajú strašidelný detektívny príbeh, kde vidíme obrysy udalostí, ktoré sa stali skôr a obrázky sú rámami hlúpej roadmovie. V tomto filme je veda duchom - utečenec, ktorý sa odkráda preč.

Tento kvázi-duchársky príbeh je dynamizovaný vizuálnym nastavením mierky, kde sa spektrum vyťahuje z pokojných životov drobných objektov do veľkých krajín nesmiernych lesov. Veľmi výrazné je použitie umelého blesku - fotky sa cez silné svetlo stávajú nezvyčajne  veľmi duchárskymi.

V mojej tvorbe sa tiež dá často postrehnúť vizuálny humor, generovaný hlavne predmetmi, ktoré sa zdajú byť nefunkčnými. Cez vyňaté významy dostanú nefunkčné predmety novú formu, s ktorou sa nič nespája, len mátožný úkaz levitácie.

Maďarský fotograf Miklós Surányi bol rezidentom Višegrádskeho fondu na Stanici v roku 2009.