Mikuláš Dzurinda porazil mečiarizmus na bicykli, aby začal éru, ktorú si budeme spájať s reformami, vstupom Slovenska do NATO aj EÚ, ale tiež príchodom automobilky KIA. Aj v hokeji sme v tom čase boli najlepší na svete. V diskusii ale nebudeme sentimentálni. S vtedajším predsedom vlády sa vrátime do obdobia rokov 1998 - 2004, kedy sme sa (našťastie) stali súčasťou demokratickej Európy a pokusíme sa sčasti zrekonštruovať, a sčasti nanovo nasvietiť časy, keď sme napĺňali naše európske ambície. Budeme veľkorysí pri spomínaní na vízie a budeme malicherní v diskusii o detailoch.

Vyštudoval Vysokú školu dopravy a spojov (dnešnú Žilinskú univerzitu) a okrem železníc pracoval aj vo Výskumnom ústave dopravnom. Do politiky vstúpil v roku 1990. Spoluzakladal KDH, bol predsedom politických strán SDK, SDKÚ a SDKÚ-DSD. Dvakrát bol premiér, dvakrát minister (dopravy a zahraničných vecí), niekoľkokrát poslanec. Dnes je Mikuláš Dzurinda prezidentom Inštitútu pre politiku a reformy a taktiež prezidentom think-tanku Európskej ľudovej strany - Wilfried Martens Centrum pre európske štúdie v Bruseli.

Diskusia je súčasťou nášho projektu Európa v Žiline realizovaného s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci predsedníctva SR v Rade EÚ. A preto je vstup voľný. Ale za obsah sme zodpovední len my.