Leonid Brežnev podpisuje Helsinský dohovor, 1. august 1975

Historik Timothy Snyder hovorí, že sedemdesiate roky sú najvýznamnejšou dekádou druhej polovice 20. storočia, lebo vtedy došlo v Európe k stretu dvoch integračných modelov - zapádoeurópskeho a sovietskeho, ktorý v tom súboji napokon prehral.

Dnes žijeme v EÚ a mnohí jej kritici hovoria, že Brusel je len nová Moskva.

Preberieme to spolu s politológom Jurajom Marušiakom a historičkou Marínou Zavackou.

Stretnutia Chruščov-Kennedy sú preč. Američania sú vo Vietname. Svet sa dostáva do stavu zamorenia rádioaktivitiou z výbuchov pri skúškach jadrových zbraní. Do toho si prvá povojnová generácia zakladá rodiny.
Z Európy (ES) sa v 70-tych stalo rozrastajúce sa spoločenstvo. Prvé rozšírenie prišlo v 1973 o Dánsko, Írsko a UK. Nemecko rozbieha nový model Ostpolitik.
V októbri 1973 ropný šok otrasie hospodárskym mechanizmom, no popritom sa ukáže užitočnosť systému výmenných kurzov (ECU) a rozhodne sa o pokračovaní plánu spoločnej meny.
Brežnev v ZSSR potláča nacionalistické prejavy a spätne uťahuje šrauby v snahe vyrobiť homo sovieticus. V sovietskych satelitoch všetko nejako divne diverguje.
V auguste 1975 sa všetci zídu v Helsinkách.
Sedemdesiate roky ako predohra integračného úsilia, ktoré sa v Európe napokon presadí, a jeho dôsledky od roku 1989 zažívame aj my.
Základná otázka je: Prečo vyhral západ?

Diskusia je súčasťou iniciatívy Memory Kontrol podporeného Nadáciou ERSTE a projektu Európa v Žiline realizovaného s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci predsedníctva SR v Rade EÚ. A preto je vstup voľný. Ale za obsah sme zodpovední len my.