Slovenská tanečníčka, performerka a pedagogička Lucia Kašiarová sa pohybuje na českej scéne už jedenásť rokov. Za ten čas stihla založiť, zútulniť a úspešne sprevádzkovať Studio Alta – „sklad, ktorý si hovorí divadlo“, dnes jeden z najvýznamnejších priestorov pre súčasný tanec v Prahe, založiť festival Hybaj ho! a spoluorganizovať ImproEvents Prague. V rámci svojej umeleckej činnosti sa podieľa na niekoľkých projektoch ako tanečníčka (v roku 2012 získala titul Tanečnice roku) či choreografka. Jej posledné dielo Imago, ktoré malo premiéru v máji 2014, bolo vybrané na prestížnu prehliadku českého tanca Česká taneční platforma 2015 a na Stanici si ho môžete pozrieť v sobotu
2. 5. 2015 o 19.00.

Čím vás text Carla Gustava Junga zaujal natoľko, že ste sa rozhodli previesť jeho myšlienky do tanca? Aké motívy môžeme v Imagu nájsť?
Text Carla Junga som si nevybrala sama. Do už rozbehnutého projektu ma oslovila Soňa Ferienčíková, ktorá mala vybraný text aj tému a hľadala choreografa. Bola to pre mňa výzva, nikdy pred tým som na zákazku nepracovala. Po prečítaní textu Animus a Anima ma zaujalo, ako veľmi súvisí s princípom umenia ako takým. Tento text v zásade pojednáva o tom, že každý z nás má v sebe druhú tvár, ku ktorej viac či menej prehovára, ktorá ho ovplyvňuje a ktorej hlas často nechceme počuť, pretože v spoločnosti hráme inú, nami vybranú rolu, ktorá sa nestotožňuje s postavou v našom vnútri. Je to ako sochár, ktorý má veľmi jasnú predstavu, ale v momente, keď načúva svojmu vnútru, vytesá z chladného kameňa krásnu sochu, plnú úplne iného života. Je to ako keď sa s niekým milujete, robíte pri tom hrozne veľa smiešnych pohybov, ktoré vôbec nereprezentujú to, čo zažívate vo vnútri. Imago je snahou o prepojenie sveta vonkajších prejavov a vnútorných stavov, o provokácii svojim vlastným obrazom, na ktorý sa tanečníci cez seba na seba dívajú. Ja osobne mám najradšej záverečných desať minút predstavenia, ktoré niekoho môžu svojou pomalosťou znervózňovať. Pre mňa je to nádherné pozastavenie času, akoby se celý svet zmrštil do každého milimetru pohybu tanečníkov, ktorí postupne skamenejú…a práve tam vstupuje úplne nový element. Život mimo divadlo.

Do akej miery sa pri tvorbe choreografie inšpirujete tanečníkmi? Pracujete s improvizáciou ako choreografickým prvkom?
Nestotožňujem svoju osobnosť so slovom choreograf. Choreografa vnímam ako niekoho, kto veľmi výrazne prenáša svoje myšlienky na svoje médiá (tanečníkov) a prostredníctvom pohybu ich zhmotňuje. Ja som skôr režisér, dramaturg, ktorý nahliada na vybranú tému, spoločne so svojimi spoluautormi (tanečníkmi), ktorí danú tému pretavujú cez svoje skúsenosti, respektíve samých seba prekvapujú a hľadajú reakcie vo svojej prehistórii zapísané v bunkách. Improvizácia je moja veľká životná téma, a čím viac do nej prenikám, tým viac som prekvapovaná tým, aký obrovský je dosah improvizácie vo všetkých spoločenských oboroch a úrovniach môjho života. Improvizácia a učitelia, ktorí ma k nej doviedli a prehlbujú moje chápanie tejto „stratégie života“, sú najväčším darom, ktorý som dostala. Zároveň som popri tom až posadnutá snahou zafixovať detail, uchopiť moment, zastaviť čas. Bavia ma napätie a vibrácie, ktoré tieto dva systémy vzájomne vytvárajú.

Festival Česká taneční platforma sa bude odohrávať aj v Studiu Alta, ktorého ste riaditeľkou. Ako sa vám darí skĺbiť vedenie štúdia so všetkými jeho aktivitami s vlastnou umeleckou činnosťou?
Produkčná, manažérska, umelecká činnosť a ešte k tomu status matky je na jednej strane veľmi náročné skĺbiť a každý, kto dnes prevádzkuje svoj projekt a k tomu má ešte rodinu a ďalšie záujmy, to vie veľmi dobre. Na druhej strane ma každá z činností obohacuje pre tú druhú, vzájomne sa ovplyvňujú a v najideálnejšom prípade sa mi stáva, že v priebehu jednej aktivity sa objaví nejaká otázka, na ktorú nájdem prekvapivo veľmi ľahko odpoveď pri inej z mojich aktivít. Niekedy je však skutočne veľmi náročné efektívne a bezbolestne prekliknúť z pragmatického a veľmi funkčného manažérskeho myslenia na krehké, hĺbavé a intuitívne umelecké. Niekedy sa stane, že sa pristihnem, ako plačem, alebo naopak som hysterická a k sebe alebo iným zbytočne veľmi tvrdá, a spätne si uvedomím, že som sa tak správala len preto, že som nepostrehla práve preklik medzi dvoma inokedy výhodne kooperujúcimi časťami mojej profesie. Ale učíme sa a spoznávame každý deň.

Autor: Petra Dotlačilová
Zdroj: www.tanecniaktuality.cz

Predstavenie Imago uvedieme v rámci Tancuj, tancuj!, víkendu so súčasným tancom, v sobotu 2. 5. 2015 o 19.00.