Prečítajte si rozhovor s rakúskou choreografkou Helene Weinzierl, ktorá prichádza s tanečným predstavením Democrazy. Do Žiliny s ňou zavíta jeden z najžiadanejších rakúskych tanečných súborov cieLaroque, ktorý so svojimi predstaveniami precestoval všetky kontinenty. Predstavenie uvedieme 22. apríla o 20.00. Democrazy je tanečnou satirou, ktorá sa s vtipom venuje otázkam slobody.

Predstavenie otvára prostredníctvom tanečného a divadelného jazyka aktuálne témy o demokracii, manipulácii a slobody voľby. Čo bolo vašou inšpiráciou?
Pripadá mi zaujímavé a dôležité zaoberať sa otázkami, či vôbec existuje demokracia, a čo vlastne znamená. Inšpiruje ma situácia v Európe, nespokojnosť ľudí a otázka, ako a či môžeme konkrétne dianie ovplyvňovať. Sú v politike medzi jednotlivými stranami jasné rozdiely alebo je to nakoniec aj tak všetko to isté a prehnane globálne? Je dôležité, aby si takéto otázky kládol každý.

Na Slovensku nie je bežné, že sa tanečný súbor rozhodne pre témy, ktoré reflektujú spoločenské a politické dianie. Veríš v definíciu, že divadlo je zrkadlom doby?
Cítim sa byť umelkyňou, preto sociálnu kritiku považujem za svoju povinnosť. Je to samozrejme každého slobodná voľba vybrať si vlastné témy.

Cibuľa je v predstavení Democrazy dôležitým prvkom. Stala sa významnou metaforou predstavenia. Prečo práve cibuľa?
Cibuľa má mnoho vrstiev a s každou vrstvou, ktorú odstránime, sa jej jadro stáva viditeľnejšie a dosiahnuteľnejšie. Vidieť podstatu a pravdu môže byť bolestivé, podobne ako keď začneme plakať pri krájaní cibule. V predstavení je napríklad scéna, počas ktorej účinkujúci diskutujú o tom, ktorá farba cibule je tá správna. Ako veľmi sú naše názory ovplyvnené a kto vlastne rozhoduje o správnosti farby cibule?

Narodila si sa a tvoríš v Rakúsku. V súbore cieLaroque spolupracuješ so slovenskými a českými tanečníkmi. Ako si sa dostala k takejto spolupráci?
Pred niekoľkými rokmi mali slovenskí a českí tanečníci vzdelanie v tanci na vyššej úrovni v porovnaní s rakúskymi. Medzitým však úroveň a štandard tanečného vzdelania v Rakúsku tiež pokročila. Pred dvadsiatimi rokmi som sama tancovala a poznala som tanečníkov v Prahe a Bratislave, s ktorými sme mali výborný vzťah a spolupráca pretrváva.

Na Slovensku ste už Democrazy hrali, v Slovenskom národnom divadle. Ako si na to spomínaš?
Všetko bolo výborne zorganizované, veľmi sme si tam predstavenie užili. Akurát publikum nechcelo míňať peniaze na záchranu demokracie, čo je dôležitou súčasťou predstavenia (smiech). Situácie, keď sa dostávaš do kontaktu s publikom, mám veľmi rada. Môže sa udiať čokoľvek. To je to, čo ma baví a udržiava predstavenie stále živým a pulzujúcim.