Policajný zásah proti účastníkom Sviečkovej manifestácie v Bratislave 25. marca 1988. Foto: www.svieckovamanifestacia.sk

Cirkvi existovali vo feudálnych monarchiách aj v meštianskych republikách, prežili náboženské vojny, cudziu okupáciu aj totalitné režimy. V každej novej historickej situácii hľadala cirkev spôsob spolužitia s politickou realitou, ktorá ju obklopovala. Od roku 1989 sme svedkami tohto hľadania aj na Slovensku.

Otázka “aká by mala byť úloha cirkvi v demokratickej spoločnosti” nezískava na naliehavosti s blížiacim sa februárovým referendom. Je na mieste vždy, ak sa spoločným menovateľom niektorých aktivít cirkvi stane politický boj.

Poznáme to z diskusií o niektorých etických otázkach (napríklad o zákaze interupcií), ale tiež z diskusií historikov (napríklad pri hodnotení postavy Jozefa Tisu alebo pri osadzovaní búst predstaviteľom vojnového slovenského štátu).

V politickej sfére to vie mať podobu neškodného konfliktu (v otázke zrušenia niektorých štátnych sviatkov alebo nedeľného predaja), ale tiež oveľa zásadnejšieho sporu o povahe štátu (napríklad v procese príprav medzištátnych zmlúv s Vatikánom alebo pri požiadavke na odluku cirkvi od štátu).

Existuje pritom všeobecná zhoda na tom, že cirkev nie je a nemá byť politickou inštitúciou, no zároveň nikto nemôže obmedzovať kresťanov v tom, aby sa takpovediac miešali do politiky.

Platí, že cirkev je na Slovensku legálnou a autentickou inštitúciou, ktorú ako spoločnosť plne akceptujeme a aj rešpektujeme. A navyše, záväzok vyjadrovať sa k morálnym otázkam, ktoré sú pre veriacich dôležité spočíva v samotnej podstate pastoračnej činnosti biskupov a kňazov.

Čo dôležité tu treba rozlišovať?
Čo sa vlastne deje vo vzťahu k deľbe politickej moci, ak biskupi a kňazi z pozície autority v morálnej oblasti nabádajú veriacich k zaujatiu konkrétneho politického postoja? A ako to ovplyvní politickú pozíciu cirkvi v demokratickom verejnom priestore, ak jeho priame vyjadrenie povedie k právnym dôsledkom na úrovni jednotlivca?

Nie je toto už ozajstná vysoká politika?
V tomto konkrétnom prípade nejde len o to, či jednotlivca alebo skupinu osôb potenciálne obmedzí na základných ľudských právach, to podstatné pre našu otázku je, čo sa vlastne deje, ak sa samotné štruktúry cirkvi stanú nástrojom a zároveň najväčšou arénou pre vyriešenie sporu.

Dúhový pochod Bratislava 9. 6. 2012. Foto: Tomáš Rafa

Ďalšia pod-otázka znie:
Môže sa stať, že ústavný konsenzus o povahe štátu a rešpektovaní ľudských práv nahradíme výsledkom hlasovania v referende o otázkach, na ktoré existujú len dve odpovede áno-nie? Neohrozuje v takom prípade demokracia slobodu?

Ak áno, čo potom?
V diskusiách o slobode a spravodlivosti nepracujeme s arbitrárnymi rozhodnutiami. Dôsledky sa dejú na základe predpokladov, o ktorých tá diskusia aj takmer celá je. Na otázky o tom, ako a na základe akých morálnych predpokladov budeme organizovať spolužitie občanov a ich vzťah k štátnej moci, nie je predsa možné odpovedať áno-nie.

Fedor Blaščák

- - - - - - -

Presvedčiť sa, či polemizovať o tom môžte v rámci cyklu verejných diksuií na tému Úloha cirkvi v demokratickej spoločnosti, ktorý chce liberálnemu publiku nezávislých kultúrnych centier sprostredkovať názory a zdôvodnenia od kresťanských intelektuálov a kňazov.

Program diskusií:
3.2. 18.00, Košice - Tabačka
Ondrej Prostredník - evanjelický kňaz
brat Irenej (Maroš Fintor) - prior kláštora dominikánov v Košiciach

4.2. 18.00, Prešov - Christiania
Michal Havran - teológ
Peter Križan - lekár, spoločenstvo OK 21
Ján Šafin - teológ, dekan Pravoslávnej bohosloveckej fakulty

5.2. 18.00, Žilina - Stanica
Daniel Pastirčák - kazateľ Cirkvi bratskej
Miroslav Kocúr - teológ
Marián Kaňuch - evanjelický kňaz

Podujatia vznikli v rámci iniciatívy MEMORY KONTROL a sú realizované s podporou Nadácie otvorenej spoločnosti.