Najväčšou výzvou pri práci s detským orchestrom, zloženým z viac ako 20 detí, je dosiahnuť ticho. Naštudovanie slávnej skladby Johna Cagea 4′ 33′′ je v tomto zmysle nedosiahnuteľnejšie ako Bachove koncerty na jednej a Schönbergova dodekafónia na druhej strane. Tím okolo Mareka Piačeka sa však na to dal; aj keď s realisticky uskromnenými očakávaniami – s víziou detskej porcie.

Súčasná opera vznikla spoluprácou detí a profesionálnych hudobníkov Slovenskej filharmónie v Bratislave. Ide pritom o rovnocennú spoluprácu, deti zažívajú seriózne účinkovanie v orchestri a súčasnú hudbu na vlastnej koži a profesionálni hudobníci seriózne pristupujú na túto hru.

Hlavnými osami deja sú ticho a detské strašidelné príbehy; zvuky, ktoré sa pri tom objavujú, majú za úlohu vypĺňať medzery a štrbiny medzi nim. Výskyt disharmónii, kalov a hudobných usadenín je v diele prirodzeným javom a naozaj ničomu to nie je na škodu.

Hudobného sprievodcu, ako a z čoho je opera zložená, si môžete prečítať TU.

Kompozícia a dirigent: Marek Piaček
Réžia, dramaturgia, skladba, scenár, scénografia, lektorské vedenie a produkcia: Ivana Rumanová, Barbora Uríková, Hana Hudcovičová Lukšů, Martu Hlavajová, Marek Piaček
Detskí účinkujúci: Ema Adamcová, Michal Bartošák, Gabriela Brezániová, Johanka Čierna, Matej Garčár, Nelli Horváthová, Terezka Kardošová, Carolina Knorst Da Silva, Nina Konáriková, Terezka Majdanová/Mária Klučková, Marína Majtánová, Simonka Mihalcová, Nelka Molnárová, Dorotka Ničíková, William John O’Brien, Šimon Papala, Natasha Sabolová, Alžbetka Sopčáková, Ema Starinská, Žofia Škvareková, Marcel Šimko, Martina Tinková, Tomáš Urík, Paulína Uríková, Mária Žideková,
Dospelí účinkujúci: Zuzana Kolenová, Jakub Urík, filharmonici: Cyril Šikula – flauta, Karol Nitran – lesný roh, Marián Hrubý – husle
Zvukové nahrávky a video: Algis Kaveckis, Dušan Dobiaš
Technická spolupráca: Daniel Kozlík
Viac fotografií nájdete TU.

Premiéra: 4. 5. 2014, Stanica Žilina-Záriečie
Ďalšie uvedenia:
23. 5. 2014, Divadlo Archa, Praha, Karaoke Europe Festival - Festival of Active Art
24. 5. 2014, Kabinet Můz, Brno, Festival Multiplace
25. 7. 2014, Stanica Žilina-Záriečie, Festival KioSK
28. a 29. 9. 2014, Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre, Festival Divadelná Nitra
14. a 15. 11. 2014, Slovenská filharmónia, Bratislava
15. 5. 2015, Divadlo Konvikt, Olomouc, Festival Divadelní Flora 2015
17. 5. 2015, Palác Akropolis, Festival Žižkov sobě
6. 6. 2015, Stanica Žilina-Záriečie
12. 9. 2015, Hvězdárna a planetárium Brno, Festival Itch My Ha Ha Ha
13. 9. 2015, Johan, Moving station, Medzinárodný festival Divadlo, Plzeň
15. 11. 2015, A4, Bratislava
16. 11. 2015, Tabačka Kulturfabrik, Košice

Derniéra: 17. 11. 2015, Stanica Žilina-Záriečie

Recenzie:
“Evidentně se pracovalo s individualitami vystupujících dětí, které byly zapojeny do kompozice. Vyprávění vtipů, oblíbená lidová písnička – všechno je součástí vesmíru a nachází svoje místo i v hudbě. Vzniklo tak něco, co by se snad místo „site specific“ dalo nazvat „human specific“. Práce s hudebními citáty a jejich přetavováním k vlastnímu obrazu je pro Marka Piačeka charakteristická, tady k nim přibral ještě vlivy vypozorované a sesbírané během zkoušek – alespoň to tak vypadalo. Díky tomu jsme před sebou měli specifický obraz ideálu interpretační suverenity, která dělá to, co umí, a ještě má rezervu, takže se u toho netrápí.”
Boris Klepal, mestohudby.cz. Celú recenziu nájdete TU.

“…bola zábavným a intelektuálne vzrušujúcim dielom bez toho, aby z prítomnosti roztomilých detských hudobníkov robila emocionálny kalkul.”
Martina Mašlárová, Divadelný časopis kød (8/2014)

Krátky dokument od Algisa Kaveckisa o tom, ako opera vznikala, si pozriete TU.

“Trošku s oneskorením, ale musím napísať, že som bol veľmi, veľmi, veľmi dojatý z derniéry našej opery 2’16“ a pol: Vesmírna odysea v utorok 17. 11. 2015. Zatlieskali sme si všetci navzájom, publikum, deti, rodičia, tvorcovia, filharmonici. Bol to neskutočne nádherný, veľmi dojímavý večer. Všetkým nám bolo ľúto, že je to „derniéra“. Myslím, že v ten večer mali slzy v očiach všetci, okrem detí a ich rodičov aj organizátori a aj my, dospelí účastníci. My však dobre vieme, že v najlepšom treba prestať. Deti sa pýtali na pokračovanie… Ak nie táto opera, tak verím, že iné projekty konkrétne aj s týmito deťmi budú mať miesto v repertoári Stanice Žilina-Záriečie (a Slovenskej filharmónie) aj do budúcna.
Premiéru sme odohrali po mnohých workshopoch 4. 5. 2014 na Stanici Žilina-Záriečie. Repríz bolo veľa, na súčasnú operu až kráľovsky veľa, v časoch keď sa nové operné diela uvádzajú 5-6 krát my máme štatistiku výrazne lepšiu: až 16 repríz. Napíšem len mestá kde sme operu uviedli, podrobný rozpis je na stránkach Stanice Žilina-Záriečie. Takže: Žilina (3x), Praha (2x), Brno (2x), Nitra (2x), Bratislava (4x), Olomouc, Plzeň, Košice…
Derniéra bola teraz v utorok 17. 11. 2015 opäť na „domácej scéne“ na Stanici Žilina-Záriečie.
Vlastne nemám slov a ťažko sa mi o tom píše. Operu sme pripravovali asi päť rokov postupne počas workshopov v lete a neskôr aj v iných mesiacoch na Stanici Žilina-Záriečie. S deťmi sme povymýšľali všetko od deja, výtvarné veci, cez ruchy, zvuky, až po hudobné časti. Niekoľko rokov vznikal dej, mestské legendy sa snúbili s hororovými príbehmi a zvukovými/ruchovými číslami… Počas workshopov sme deti zoznamovali s veľkolepými orchestrálnymi skldbami autorov ako sú Igor Stravinskij, Gustav Mahler, Piotr Iljič Čajkovskij, Dmitrij Šostakovič, John Adams, Richard Strauss a iní, so súčasnou hudbou skladateľov ako sú John Cage, Morton Feldman, La Monte Young, Luciano Berio, György Ligeti a iní. Aj s hnutím Fluxus a s tvorbou orchestrov ako Portsmouth Sinfonia či Penguin Cafe Orchestra. Veľká výzva bola zapojiť do procesu tvorby opery našich slovenských filharmonikov. Vedenie Slovenskej filharmónie súhlasilo, aby jej členovia mohli vystupovať na našich workshopoch a predstaveniach ako „slovenskí filharmonici“. Tak sa prvý hornista SF Karol Nitran, prvý flautista SF Cyril Šikula a prvý huslista skupiny druhých huslí SF Marián Hrubý mohli oficiálne – ako filharmonici – zúčastniť všetkých workshopov a koncertov, kde sa deťom venovali aj individuálne, aj na cvičeniach v súbore a napokon aj na všetkých premiérach, reprízach, či derniérach opery. Na niektorých predstaveniach ich však sem tam zastúpili ich kolegovia z iných orchestrov ako napríklad – klarinetista Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu Pavol Púchovský (koncert v Brne 2014), či prvý klarinetista orchestra Štátnej opery Košice Henrich Kristmann (koncert v Košiciach 2015). A práve spolupráca s takýmito výnimočnými umelcami deti neskutočne obohatila a naštartovala k ďalšiemu umeleckému rozvoju. Veľká vďaka smeruje aj k ZUŠ Rajec – riaditeľ rajeckej ZUŠ umožnil žiakom aj so svojimi učiteľkami zúčastiť sa workshopov a najmä aj zájazdov. Podobne ako riaditeľ ZUŠ Árvaja v Žiline umožnil žiakom účastniť sa tohto výnimočného projektu. Veľká vďaka patrí aj organizátorom všetkých workshopov, cvičení, premiéry a repríz (a aj derniéry) Ivanke Rumanovej, Martinovi „Kosťovi“ Krištofovi, Barborke Uríkovej, Hanke Lukšů, Martu Hlavajovej… Aj ďalší „dospelí účinkujúci“ si zaslúžia vďaku nás, aj detí a to – Jakub Urík, ktorý sa počas workshopov aj repríz učil praxi svojho odboru, odboru, ktorý medzičasom vyštudoval na univerzite v Brne, Zuzana Kolenová, učiteľka hry na husle zo ZUŠ Rajec, ktorá vždy ochotne pomáhala pri nácviku a vždy ochotne pomáhla svojim žiakom aj pred predstaveniami, jej kolegyňa Oľga Pažická, ktorá ju zastúpila, keď Zuzana nemohla cestovať s nami. Nemôžem zabudnúť na tvorcov sprievodných videí – Algisa Kaveckisa a Dušana Dobiaša. Dušan a jeho kolegovia Daniel Kozlík a Aďo Hinka zas vždy na všetkých workshopoch a aj na uvádzaní opery zabezpečovali techniku, zvuk a svetlá… Na produkcii tejto výnimočnej opery sa podieľalo veľmi, veľmi veľa ľudí. Azda som spomenul všetkých, ak som aj na niekoho zabudol, verte, že pri tom množstve spolupracovníkov mi to odpustia. Veľká vďaka patrí rodičom detí za trpezlivosť, za dôveru, s ktorou svoje deti pustili na naše workshopy a premiéry a reprízy a derniéry, aj za ich úžasnú pomoc pri zájazdoch. Celých tých päť rokov je nezabudnuteľných, nestáva sa také často, aby vznikla opera a bola reprízovaná tak veľa krát. Máme všetci slzy v očiach, že opera skončila. Ale nebojte sa – a naznačte to, milí rodičia, aj svojim deťom, ešte budeme spolupracovať. S úprimnou a veľkou vďakou všetkým vás zdraví Marek Piaček “

Projekt vznikol v rámci medzinárodného projektu Karaoke Europe, financovaného s podporou Európskej Komisie a Ministerstva kultúry SR.