Ak uvažujeme o menšinách v zmysle ich “geografickej emancipácie”, teda tak, že si hľadajú svoje miesto na zemi, kde by sa cítili bezpečne, tak stredná Európa pre nich nebola v priebehu 20 stor.  bezpečným prístavom. Naopak. Podľa amerického historika Tonyho Judta boli stredoeurópske menšiny v permanentnom ohrození, lebo po rozpade monarchie v roku 1918 sa stredná Európa stala priestorom pre vznik malých, nestálych, zraniteľných, zatrpknutých, iredentistických a etnicky exkluzivistických štátov.

Predmetom diskusie budú etnické čistky ako zdroj kolektívnej traumy väčšinového obyvateľstva. Nebudeme ich analyzovať historicky, bude nás zaujímať otázka, či a ako sa dá kolektívna trauma ako dôsledok etnického násilia „liečiť”? S dvoma renomovanými psychiatrami a jedným kultúrnym antropológom budeme skúmať predpoklady traumy, analyzovať jednotlivé  príklady a napokon tiež možné dôsledky vytesnenia.

Diskusný večer Fedora Blaščáka.

“Vyrovnanie sa s minulosťou nepríde len tak. A musí to prísť zvnútra, nikto zvonku nám neprinesie múdre rady, ako to musíme urobiť,” Fedor Blaščák pre SME.

Diskutujúci:

Jozef Hašto (1949)
Psychiater, nositeľ ocenenia Biela vrana, bol jedným z prvých nezávislých odborníkov, ktorí verejne spochybnili oficiálne vyšetrovacie verzie prokuratúry, polície a vládnej reprezentácie k útoku na študentku Hedvigu Malinovú.

„Holokaust je určitým spôsobom stále tabu. Ľudia často o hrôzach nechcú nič počuť. Ľudia, ktorí sa aktívne zúčastňovali na vyvražďovaní, pritom mohli fungovať ako starostliví otcovia rodín a milujúci manželia. Žili v zdvojenej identite. Jednou bola identita normálneho občana, druhou identita aktéra vyhladzovania a vraždenia,” Jozef Hašto pre www.trencin.sme.sk

Juraj Buzalka (1975)
Šéfredaktor časopisu OS. Špecializuje sa v oblastiach - antropológia politiky a sociálnych hnutí, ekonomická antropológia a politická ekonómia; etnicita, nacionalizmus, populizmus a náboženstvo; politika pamäte, sociálne transformácie, publicista.

“Ako pripomínajú historické pramene, predstavitelia slovenského štátu svojich občanov „dodali“ nacistom úplne dobrovoľne, z vlastnej iniciatívy a vlastnými prostriedkami,” Juraj Buzalka pre SME.

Péter Hunčík (1951)
Lekár, psychiater. V r. 1989 zakladajúci šéfredaktor prvých nezávislých novín v ČSFR - Nap. V r. 1990 - 1992 poradca prezidenta ČSFR Václava Havla. Autor projektu televízie Nova. V r. 1993 - 2003 riaditeľ nadácie Sándora Máraiho. Expert pre komunikáciu. Od r. 2003 hosťujúci profesor na Carleton University v kanadskej Ottawe a Wesley University v Budapešti.

“V čom sú korene intolerancie? V prvom rade je to strach. Strach človeka zo seba samého, keď nepozná vlastné parametre - schopnosti a zlyhania. Na tomto základe potom všade vidí ohrozenie. Ľudia akoby neveria vlastným očiam, ale skôr chcú uveriť niečomu, čo im „vierohodne” tvrdia iní,” povedal pre SME Péter Hunčík.

Vstupné: 2,00 / 1,00 € (dospelí / študenti)

www.memorykontrol.org