Tretí ročník nočnej dobrodružnej púte za súčasnou európskou literatúrou po netradičných miestach v meste. Aj tento rok sa Žilina zapojí do medzinárodného podujatia Noc literatúry, ktoré iniciovali České centrá rôznych európskych krajín. V túto noc sa súčasne uskutoční v niekoľkých mestách po celej Európe a tiež na Slovensku.

Cieľom projektu je upozorniť prostredníctvom verejných čítaní na význam literatúry v súčasnej spoločnosti. Na jednotlivých miestach budú čítať známe osobnosti zo Žiliny a slovenskej kultúrnej scény, napríklad muzikant Michal Kaščák, herečka Barbora Švidraňová, tanečníčka a choreografka Zuzana Burianová, lesník Ján Heinrich a ďalší. Poslucháčsky zážitok je však umocnený aj nevšednými priestormi, ktoré sa vďaka podujatiu sprístupňujú verejnosti na jednu noc. Čítať sa bude v podzemných priestoroch budovy Lesy SR, na streche Mestského divadla Žilina, v Kostole sv. Barbory, priestoroch ŽSR, ateliéri Mareka Ryboňa, pivárni Alfa a iných.

Na každom z uvedených miest získate brožúrku s podrobnými informáciami a mapkou, Vaša trasa preto môže začať v ľubovoľnom bode. Čítania prebiehajú od 18.00 h paralelne na všetkých miestach v 30 minútových intervaloch (15 min. čítanie, 15 min. presun na ďalšie miesto).

Na jednotlivých miestach obdržíte pečiatku. Ak ich zozbierate všetkých osem, máte možnosť zapojiť sa do súťaže o knižné tituly z vydavateľstiev Slovart a Artforum. Žrebovanie sa uskutoční na literárnom ponocovaní po 22.00 h v kníhkupectve Artforum na Bottovej ulici.

www.nocliteratury.cz

Vstup voľný.

Program

strecha Mestského divadla Žilina, Horný val č. 3
číta Michal Kaščák / Zadie Smith: NW

Severozápadná časť Londýna. Malý Babylon. Všetky farby pleti, všetky možné vyznania. Tu sa odvíja príbeh štyroch ľudí, dvoch párov. Niekto má deti, stálu prácu, slušný plat a malé auto. Niekto horšiu prácu, žiadne deti, žiadny byt. Spokojný nie je nikto. Farebná koláž životov a príbehov ohraničených niekoľkými londýnskymi ulicami.

Asi žiadne miesta v sebe neskrývajú toľko príbehov pod jednou strechou, ako divadlá. Príbeh však v tomto prípade bude len jeden a odohrávať sa bude vysoko nad divadelnými doskami - na streche. Táto majestátna budova s prvkami talianskeho neoklasicizmu bola postavená ako reprezentačný dom Žiliny v rokoch 1942 - 44 podľa architekta Ota Reichnera. Pôvodne sa v nej nachádzali kultúrne priestory, cirkevná škola a honosná radná sieň. Počas druhej svetovej vojny sa stala divadelnou budovou, v roku 1992 tu bolo založené najmladšie slovenské profesionálne divadlo, Mestské divadlo Žilina.

ateliér Mareka Ryboňa, Moyzesova 13
číta Zuzana Burianová / Sylva Fischerová: Evropa je jako židle Thonet, Amerika jako pravý úhel

Česká poetka prichádza s kombinovaným útvarom, ktorého prvotnou inšpiráciou bola cesta do Ameriky. Verše v češtine aj angličtine, dialógy, úryvky z kroník prvých amerických osadníkov, popis českej dedinky či návštevy MOMA. Všetko dokopy drží príbeh o konci jedného milostného vzťahu, do ktorého odrazu vstúpi smrť…

Otvorený ateliér mladého žilinského výtvarníka vám ponúka nahliadnuť do sveta umenia prostredníctvom autorovho klubu na spôsob parížskej súkromnej galérie, kde sa varí plnotučné umenie, ale aj dobrá káva. Návštevník môže očakávať arómu drevených sôch, objektov a taktiež maľbu a grafiku.

u Dominikánov, v sakristii Kostola sv. Barbory, J. M. Hurbana 14, vstup z Františkánskeho námestia
číta Peter Ničík / Hubert Klimko-Dobrzaniecki: Uspávanka pre obesenca

Príbeh o skutočnom priateľstve, ktoré prekonáva bariéru šialenstva. Príbeh o šialenstve ako o určitej citlivosti, ktorá dovoľuje vidieť svet inak, dôkladne ho skúmať a silnejšie ho prežívať, pričom však ani náhodou nejde o naivnú idealizáciu. Priateľstvo, potreba lásky a utrpenie sú základnými, hoci tvrdými podmienkami skutočného života.

Príslušníci Rehole menších bratov začali s výstavbou tohto kostola a kláštora v roku 1723. Stavba bola dokončená v roku 1731. Objekty boli postavené za hradbami mesta, na znak spätosti františkánov s jednoduchým ľudom. Interiér tejto významnej barokovej stavby tvoria hodnotné barokové zariadenia a dva orgány. Pod kostolom sa nachádzajú krypty, v ktorých pochovávali svojich členov, ale aj svetské osoby. Od júla 2010 patrí kostol do správy reholi dominikánov. Miestom čítania bude sakristia, ktorá v minulosti slúžila ako „hriešnica“, miesto spovedania.

piváreň Alfa, Bottova 3
číta Marián Bene Benkovič / Vladimír Balla: V mene otca

Jeden z najzaujímavejších spisovateľov slovenskej prózy. Generačný román vykreslený na neveľkej ploche, kde dom je symbolom nielen rodiny a vzťahov, ale aj spoločnosti. Ironicky odkazuje na dejiny, spoločnosť a politiku ako jednu veľkú metaforu o vyhostení človeka z rodiny.

Bottova ulica bola už v stredoveku jednou z najfrekventovanejších ulíc mesta. Budovy na nej sú postavené prevažne v období prvej Česko-slovenskej republiky. Dom, v ktorom sídli piváreň, postavil a vlastnil obchodník Adolf Grosmann. Krásnu funkcionalistickú budovu projektoval Architekt Jozef Zweigenthal v roku 1928, stavba bola dokončená v roku 1930. Je to jedinečná stavba funkcionalizmu na Bottovej ulici. Dom je v zozname Pamätihodností mesta Žilina. Dnes na jeho prízemí, v presklených výkladoch sídli aj tradičná a jednoduchá piváreň Alfa, jedna z najstarších súkromných pivární v meste (od r. 1991).

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, J. M. Hurbana 16
číta Barbora Švidraňová / Monika Maronová: Posledné morény

Ironicko-trýznivá spoveď rozprávačky Johany na prahu jesene života, v bezčasí, bez chuti písať a žiť. Deziluzívna, no nie rezignujúca rekapitulácia je prehĺbená symbolickým obrazom morén okolo letoviska – ako ťarchy času, naliehavo dosadajúcej na Johanine plecia. Hoci nežije ako si vysnívala, nevzdáva sa a zatrpknutosť mení na vyrovnanie sa so svetom.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sídli na mieste, ktoré je plné rôznorodých ľudí, aj vďaka susedom, ktorými je obklopený – dve budovy konzervatória, Kostol sv. Barbory, veľká záhrada Rosenfeldovho paláca za úradom, pošta, autobusová zastávka, park. Napriek tomu sa však v tejto budove stretávajú najmä ľudia, ktorých spája jeden jediný, spoločný problém. V túto noc sa nám interiér tejto administratívnej budovy poodhalí odľahčený od dôvodov, pre ktoré ju verejnosť zvykne navštevovať. Namiesto skupinového poradenstva pre klientov sa v Klube práce stretneme v úplne inej atmosfére a za účelom čisto umeleckým.

Budova VŠDS blok „A“, Žilinská univerzita v Žiline, J. M. Hurbana
číta Lida Mlichová / Elfriede Jelinek: Zimná cesta

Textúra i atmosféra diela vychádza z rovnomenného piesňového cyklu Franza Schuberta. Intímna spoveď, vnútorná púť po spoločenských traumách a existenciálnej bolesti človeka. Táto kniha je svojou rafinovanou hustotou, hravosťou, kombináciou banality a citu, rezultujúcich v stále prítomnej trpkej osobnej spovedi, výnimočná aj v kontexte tvorby tejto výnimočnej autorky.

Budova bola postavená pre potreby Uhorskej kráľovskej štátnej reálnej školy v rokoch 1910 – 12 v štýle maďarskej secesie, podľa mladých budapeštianskych architektov Ambrusa Ortha a Emila Somla. Autorom výzdobu fasády je maďarský sochár Maróthy. V roku 1960 sa sem presťahovala Vysoká škola dopravná z Prahy, dnes Žilinská univerzita, vďaka čomu sa Žilina stala mestom dýchajúcim univerzitným životom. Hlavná budova bola označená ako „BLOK A“. Táto nádherná historická budova je v súčasnosti prázdna. Na jeden večer sa s ňou však môžete prísť zoznámiť alebo sa prejsť po jej chodbách a nostalgicky si zaspomínať.

Železničná stanica Žilina, priestory bývalej reštaurácie dvojky, P. O. Hviezdoslava
číta Ľudovít Farkaš / Szilárd Rubin: Hra o život 

Na prvý pohľad bežný súčasný stredoeurópsky ľúbostný príbeh. Till však svojím buričstvom ženie Uršuľu do čoraz bezvýchodiskovejších a trápnejších situácií, z ich vášnivého vzťahu zostávajú iba ruiny. Tilla čoraz viac ovláda slepá vášeň a nedokáže ustúpiť v hre, v ktorej ide o život.

Budova Hlavnej stanice v Žiline a jej administratívna budova, ako ich poznáme v dnešnej podobe, sa začala realizovať v roku 1939 podľa projektov a architektov Františka Eduarda Bednárika a Ferdinanda Čapku, na mieste prvej, pôvodnej stanice, postavenej okolo roku 1870. Dokončená bola v roku 1942. Autormi výzdobných prvkov v interiéri vestibulu stanice, päť veľkých okien s farebnými sklenenými vitrážami, ktorá bola zrealizovali v rokoch 1955 – 56, sú akademickí maliari Róbert Dúbravec a Fero Kráľ. Čo sa vybavenosti týkalo, okrem čakární I., II. a III. triedy tu boli aj reštaurácie rovnakých tried. Čítanie prebehne v bývalej reštaurácii dvojke, ktorá dnes slúži ako zasadačka. Čítať v nej bude pán, ktorý na železniciach prežil viac ako 30 rokov.

bývalé väznice v podzemných priestoroch budovy Lesy SR, Nám. M. R. Štefánika č. 1
číta Ján Heinrich / Irėne Némirovsky: Francúzska suita

Píše sa rok 1940, Francúzsko horí a nebezpečenstvo číha všade. Parížania hromadne a bezhlavo utekajú. Stáročiami nadobudnuté hodnoty opadávajú ako zbytočné ozdoby a na povrch vyplávala prázdna a bezcitná duša. Irène Némirovsky opisuje len to, čo skutočne zažila. Autorka v roku 2004 posmrtne získala za román literárnu cenu Prix Renaudot.

Budova, v ktorej v súčasnosti sídlia Lesy Slovenskej republiky, š.p., bola postavená v období prvej polovice dvadsiateho storočia. O histórii objektu veľa nevieme. Predpokladáme, že bola vybudovaná pre účely vtedajšej justície, čomu nasvedčuje usporiadanie interiéru, najmä suterén, v ktorom sa nachádzajú cely, v minulosti pravdepodobne slúžiace na predbežné zadržanie vyšetrovaných. Literatúra nás zavedie do tohto priestoru s nejasnou minulosťou, v ktorom má chlad, tma a podzemná nehostinná atmosféra vlastne špecifické čaro.