Harlem Shake a autorskoprávne problémy samplingu v 21. storočí

V marci pokračuje diskusný program Alef 0 svojou ďalšou časťou, v ktorej divákom hosť Andrej Chudý povie viac o internetovom pirátstve. Ako predupútavku pripravil článok o problémoch s autorskými právami na internete, ktoré poukázal na príklade fenoménu Harlem Shake. Aj o tomto sa bude hovoriť.harlem-shake-porn

Vo februári a marci 2013 ovládol Youtube fenomén Harlem Shake. Používatelia za krátku dobu nahrali desiatky tisíc pol minútových videí, ktorých zvukovým základom je úvodných tridsať sekúnd skladby Baauer - Harlem Shake. Tie slúžia ako podklad ku kolektívnej “tanečnej” improvizácii v dvoch dejstvách. Jedným z najznámejších takýchto videí je Harlem Shake (original army edition), ktoré vytvorilo zopár členov nórskej armády. Skladba Harlem Shake vyšla v máji 2012 a príbeh lavínového efektu ako sa stala súčasťou internetovej kultúry, rozoberá napríklad Patrik Marflák v článku Fenomén Harlem Shake: čo o ňom (ne)viete? [1].

Tento fenomén nie je zaujímavý len zo socio-kultúrnej stránky, ale aj z hľadiska autorského práva. Pri tvorbe skladby použil totiž Harry Bauer Rodrigues úryvky z dvoch iných skladieb, bez toho aby požiadal o povolenie na ich použitie (aktivita známa ako „clearing samples“). Takýto benevolentný prístup k reštrikciám autorského práva nie je nič nezvyčajné pri producentovi, ktorý vydáva skladby na nezávislom vydavateľstve a neočakáva, že sa jeho skladba dostane na prvú priečku hitparády. Ale virálny úspech spôsobil, že sa skladba dostala na prvé miesto Billboard Hot 100, kde sa drží už piaty týždeň [2].

Tým, že sa skladba stala populárnou, sa dostala aj k hudobníkom, ktorých nahrávky využíva a ktorí si nárokujú podiel zo ziskov. Napriek tomu sú ich reakcie ohľadom takéhoto využitia ich duševného vlastníctva na opačných stranách názorového spektra. V článku pre New York Times [3] sa Hector Delgado vyjadril: „Je to ako keby prišli na môj pozemok a postavili tam dom“ a Jayson Musson sa vyjadril, že je rád, že niekto: „spravil niečo užitočné s našou otravnou hudbou.”

Skladba Harlem Shake sa tak stáva ďalším príkladom dlhotrvajúceho rozporu medzi ľahkosťou kreativity v prostredí nových médií a byrokratickosťou autorsko-právneho režimu, založeného ešte na analógových médiách. Ktovie či by skladba vznikla v takej podobe, ak by autor (prípadne jeho vydavateľstvo) musel požiadať o povolenie použiť úryvky z daných skladieb. Sám autor skladby sa vyjadril ohľadom prvého úryvku, že „The dude in the beginning I got off the Internet, I don’t even know where“ [3]. Tento konflikt sa deje na viacerých úrovniach. Prvá je tá, že v digitálnom prostredí vzniklo množstvo dostupných nástrojov na tvorbu a distribúciu, čím sa uvoľnil veľký tvorivý potenciál, ktorý ale často ignoruje autorské práva. Druhá úroveň je takzvaná konvergentná kultúra, prípadne kultúra remixu. Fanúšik už neprejavuje svoju náklonnosť ku kultúrnej produkcii len jej konzumpciou – sledovaním, počúvaním, čítaním – ale aj tým, že ju tvorivým spôsobom využíva vo vlastných dielach.

Tento konflikt je zdanlivo neriešiteľný. Pričom sa hľadá balans medzi právami autorov a právami používateľov. Pričom autori, vydavateľstvá a organizácie kolektívnej správy práv sú silnými organizovanými skupinami, ktoré dokážu hlasno obhajovať svoje názory a posúvať hranicu práv v svoj prospech. Táto kauza ale ukázala aj jeden obrat. Autori pôvodných úryvkov využili tradičné legálne páky, aby vyťažili zo svojho duševného vlastníctva, ktoré zrazu nadobudlo na cene. Ale Baauer a jeho vydavateľstvo využívajú modernejšie nástroje. Namiesto toho aby videli desiatky tisíc videí, kde je využitá ich hudba, ako narúšanie ich duševného vlastníctva, vďaka systému Content ID dokážu identifikovať koľkokrát boli videá s ich hudbou sledované a na základe toho si môžu nárokovať od Youtube tantiémy. Teoreticky tak nastáva obrat, keď vydavateľstvá nebudú konať reštriktívne, keď fanúšikovia budú porušovať ich autorské práva, ale môžu využívať nástroje, cez ktoré budú z takejto aktivity prosperovať.

Zoznam bibliografických odkazov
1. MARFLÁK, Patrik. Fenomén Harlem Shake: čo o ňom (ne)viete? In: Hudba.sk [online], 2013-03-15 [cit. 2013-03-21]. Dostupné na: hudba.zoznam.sk/nazory/15-03-2013-fenomen-harlem-shake-co-o-nom-neviete/
2. NEWMAN, Melinda. Baauer’s ‘Harlem Shake’ keeps a shaky hold atop the Billboard Hot 100. In: HitFix [online], 2013-03-20 [cit. 2013-03-21]. Dostupné na: www.hitfix.com/news/baauers-harlem-shake-keeps-a-shaky-hold-atop-the-billboard-hot-100
3. McKINLEY, James C., Jr. Surprise Hit Was a Shock for Artists Heard on It. In: New York Times [online], 2013-03-10 [cit. 2013-03-21]. Dostupné na: www.nytimes.com/2013/03/11/arts/music/baauers-harlem-shake-hits-no-1-with-unlicensed-samples.html?pagewanted=all&_r=0
4. HOLPUCH, Amanda. Harlem Shake: Baauer cashes in on viral video’s massive YouTube success. In: The Guardian [online]. 2013-03-19 [cit. 2013-03-21]. Dostupné na: www.guardian.co.uk/technology/2013/feb/19/harlem-shake-baauer-youtube-success

Tagged as: , , , ,

3 Komentáre

  1. pekny clanok ps. posledny link je zle urobeny, opravte si ho. m.

  2. Opravíme, dík!

  3. Možná to tak funguje, že “umění” je jen byznys, ale já tak žít nechci a z toho důvodu to pro mě není problém a nikdy nebude.. Stejnětak to nebude problém pro nikoho kdo chce něco vytvořit. Problém to bude pro ty, kteří se učili x let dělat umění a teď se začíná zdát, že jim to nezaplatí účty. Ale problémy s účty mají dnes všichni, v tomhle umělce opravdu nelituju. ;)

Real Time Web Analytics Real Time Web Analytics