Od júla je Tomáš Morávek opäť na Stanici - rezidentom vďaka podpore Visegrad Artist in Residency programu Medzinárodného višegrádskeho fondu. Poznali ste ho už predtým, keďže bol autorom svetelného dizajnu do predstavení Jara Viňarského a Stanicu pozná dôverne aj ako technik. Tentokrát je tu Tomáš (aka Marný) na tri mesiace ako tvorca a prichádza do divadla bez hercov a režiséra. “Predstavte si, že prídete na výstavu do galérie, kde visia len prázdne rámy. Také je divadlo, keď sú v ňom ešte len technici. Prázdne, bez svetiel, scény, rekvizít. Môj projekt pracuje s dvoma líniami - divadelnou technikou ako takou a divadelnými technikmi ako špecifickou skupinou ľudí. Bude o živote pred a po predstavení, o mysterióznych mužoch v čiernom, ktorých málokedy vidieť, o svete za rebríkmi, za oponou, … Bude ale aj o technológii a technike, ktorá tomuto svetu dominuje a hoci je pre väčšinu ľudí neviditeľná, hrá dôležitú úlohu”, písal Tomáš na začiatku svojho projektu-výskumu-rezidencie, ktorá sa ukončí vlastným predstavením koncom septembra 2011.

Jeho výskum sa teda v júli začal a pracuje každý deň zavretý v S-dvojke. Daniel Kozlík, študent Žilinskej univerzity, ktorý mu asistuje, popisuje prvé experimenty a snaženia takto: “Tomáš sa chcel od začiatku pohrávať s myšlienkou barokového divadla, kde všetko funguje na princípe kynetickej, zotrvačnej a fyzickej sily. Kde nie je potreba žiadnej elektriny, … Najprv sme rozmýšľali o tom, ako by sme dostali do pohybu tyč so závesmi. Voda alebo piesok, ktoré sa budú postupne vysýpať/vylievať a tak sa bude zmenšovať váha a niečo pôjde hore a niečo pôjde dolu? Začali sme rôznymi pokusmi a omylmi a každý ďalší krok sa zlepšoval a zlepšoval. Nebolo to dokonalé a nefungovalo to úplne podľa predstáv, ale na predstavu stačí, niekedy sa s tým ešte dá niečo spraviť. Potom sme sa začali hrať zo zvukom, keďže S2 je zaujímavy objekt nielen zvonku ale aj z zvnútra, čo sa týka akustiky. Na rady pár ľudí zo zahraničia, ktorí tu boli na Fest Anči sme skúšali posúvať repráky po obvode S2, skúmali sme akustiku miestnosti a snažili sa dospieť k “dokonalému” zvuku. Začali sme vrstviť viaceré reproduktory. Zistili sme výhody a nevýhody. Najzaujímavejšie to bolo pri určitej frekvencii zvuku, kedy vznikajú pásy hluchých miest v hľadisku. Tomáš navrhol niečo ďalej vytvoriť, aby všetky tieto pokusy neboli len tak a tak v stredu 13. júla 2011 robíme malú work demo pre ľudí zo Stanice a priateľov. Tiež chceme vyskúšať obojstranné platno, kde jedna strana je inej farby, ako tá druhá. Vrátili sme sa opäť k barokovému divadlu, kde je využitá fyzická a kynetická sila a začali sme sa hrať s kladkami a lanami. Po jednom dni sme došli k systému, kde stačí, aby jeden človek ťahal za lano a behom pár sekúnd prehodil plátno čierne na biele a naopak. Na to sa začal nabaľovať koncept svietenia, pretože svetlo inak reaguje na tmavé veci ako na svetlé. Ďalší priestor na rôzne pokusy. Aby bolo svetlo, musí byť tma a tak sme sa snažili pracovať v úplnej tme a svetlami svietiť na minimálnej intezite. A tak sa pomaly vyvíja koncept akéhosi predstavenia, kde experimentujeme s tmou a svetlom pri krajných intenzitách, kontrastmi medzi bielou a čiernou a tiež zvukom v S2. Ak máte čas v stredu 13. júla 2011 o 20.00, príďte do S2 na malú ukážku.”