V rovnakom týždni ako trenčianska Pohoda sa konal festival Slot Art v Poľsku. V starom kláštore v Lubiazi, 50 kilometrov od Wroclavi, rozložilo svoje stany 6-tisíc divákov a účastníkov. A v stredu 7. júla som tam vyrazil premietnuť výber mladej slovenskej animácie z festivalu Fest Anča, ktorého ďalší ročník už čoskoro dorazí na Stanicu. Vo festivalom kine Slot Artu si slovenké filmy pozrelo cez dvesto divákov a možno aj viac, keďže ľudia sa menili a prichádzali aj po začiatku projekcie. Každý z 15 krátkych filmov odmenili diváci potleskom, DVD sa nezaseklo, všetko dobre dopadlo. Na festival som cestoval vďaka pozvaniu Moniky Siwiec, poľskej študentky, ktorá strávila v apríli-máji 2010 na Stanici 6 týždňov ako stážistka cez medzinárodnú študentskú organizáciu AIESEC, a chcela na svoju obľúbenú letnú akciu doviezť kúsok zážitkov, ktoré mala v Žiline.

Slot Art je určite zaujímavá akcia a jej prirovnanie k malej Pohode nie je náhodné, pohoda tam totiž naozaj vládne a s nejakým letným beerfestom sa nedá pomýliť. Najväčším paradoxom pre nás je nesporne fakt, že ide o festival organizovaný kresťanskou organizáciou… okrem chýbajúceho alkoholu to však nijak svätuškársky neovplyvňuje dramaturgiu či atmosféru a so slovenskými gospelovými pánachválami sa táto živá a otvorená akcia nedá porovnať. Mladí ľudia z celého Poľska, hipíci, anarchisti, rastafariáni, metalisti, clubberi, ekológovia i nezaradení na jednej kope. Napriek otvorenej dramaturgii, ktorú z veľkej miery tvoria úplne neznáme kapely či dj-i, ktoré sa zadarmo prihlasujú a predstavujú publiku, je program alternatívny a kvalitný. Medzi kapelami boli aj poľskí punkoví hip-hoperi Napzsyklat, ktorí nie sú žiadni začiatočníci (a hrali aj na Stanici, ak si pamätáte). Koncerty však netvoria celý program - každý deň počas týždňového festivalu prebiehalo spolu 140 workshopov z najrôznejších dovedností. Od kováčstva a remesiel cez súčasné umenie až po skateboarding či psychológiu. Pre mňa osobne najpríjemnejším zážitkom bola atmosféra. Z veľkej miery ju tvorili múry obrovského opusteného kláštora s tristo miestnosťami a veľkými stromami, v ktorých boli účastníci rozlezení na workshopoch, v ktorých stáli všetky pódiá, šiatre a nealkoholické čajovne a bary, a do ktorých tieňa sa zmestili aj všetky stany kempujúcich účastníkov. V noci po koncertoch sa kláštor premenil na veľký klub, kde sa hrala rôzna hudba, hry či karaoke. Zmesica štýlov a malých parketov pospájaných voľne ležiacimi káblami a slabým osvetlením v múroch rozpadajúceho sa kláštora pôsobila undergroundovo, nenútene i dobrodružne, ale vďaka neprítomnému alkoholu a všadeprítomným dobrovoľníkom aj celkom bezpečne… Návštevu Slot Art festivalu určite odporúčam a mladé kapely sa tiež môžu prihlásiť a ísť si zahrať. Pozrite si priložené amatérske fotky z mobilu, viac sa dozviete na webstránke www.slot.art.pl

Marek Adamov