17. - 30. novembra 2009 na S2, v rámci festivalu Memory Kontrol 1989-2009

Heslá režimu, o ktorom sa vedelo, že klame na všetky strany. Site-specific inštalácia na tému pravda a fiasko viery. Heslá pochádzajú z osobného archívu autora inštalácie. Utorok, 17.11. 2009, 18.00,  kultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie: vernisáž inštalácie pro-socialistických hesiel.  Akad. mal. Alex Mlynárčik je neprehliadnuteľnou osobnosťou slovenského umenia 60. rokov. V tomto období úzko spolupracoval s francúzskym teoretikom umenia Pierrom Restanym; v máji 1968 sa v Paríži zúčastnil študentských búrok. Akčný umelec, fotograf, v rokoch 1990-1991 riaditeľ Považskej galérie umenia v Žiline, architekt, ale tiež štvornásobný majster ČSR v šerme.

Mlynárčikovým vstupom do sféry slovenského akčného umenia je HAPPSOC: manifest a zároveň akcia z roku 1965 (spoluautormi sú Z. Kostrová a S. Filko). HAPPSOC upriamuje pozornosť ku „skutočnosti vymedzenej zo stereotypu svojej existencie“. Odmieta akýkoľvek vonkajší zásah do stavu vecí; ak hlása zmenu, tak v rovine ich vnímania, ako odkrývanie nových rozmerov neštylizovanej skutočnosti. V duchu estetiky nájdenej reality je za umelecké dielo vyhlásené mesto Bratislava medzi prvým a deviatym májom 1965, teda medzi dvoma posvätnými dátumami socializmu. Bratislava je v prehlásení skonkrétnená formou zverejnenia počtu mužov, žien, balkónov, televíznych antén, tulipánov v meste.

Druhou dôležitou líniou v Mlynárčikovej tvorbe je uprené zaoberanie sa všemožnými formami sviatočnosti v živote človeka i v spoločenskom dianí. (Akcie Evina svadba 1972,  Deň radosti 1971, či autorove obľúbené, početné Pocty a Výročia). V tejto línii sa Mlynárčik pozastavuje pri výnimočných momentoch, skúma kontext špeciálnej sviatočnej časovosti nimi nastolenej. Na rozdiel od  vnímania holej skutočnosti bez zásahov do nej, tu sa prikláňa k tvorbe prepracovaných, detailných scenárov, na podklade ktorých realizuje vymedzené momenty ako štylizované diela.

Akýmsi prienikom medzi oboma rovinami je Mlynárčikov záujem o pouličné nápisy, revolučné i pro-režimové heslá. Heslá zhmotňujú istú zhustenú sviatočnosť: v jednom prípade revolučnú a vzpurnú, v druhom systematicky inscenovanú. Zároveň sú nájdenou realitou; autor si ich všimol, zaznamenal a preniesol do iného kontextu, čo inšpiruje k zahrávaniu sa s ich (pôvodne posvätným) obsahom. Môžu sa tak objavovať celkom nové, provokatívne rozmery zvetralých formuliek, čo len podčiarkuje grotesknú absurditu ich pôvodného, takmer liturgického účelu. (ZÁPAD ZAPRIAHA KOŇA PRED VOZ. VIAC ZBRANÍ MIERUMILOVNÝM NÁRODOM!)

Z jedného z hesiel sa zachoval fragment, takže z „NIKDY JINAK“ zostalo „JINAK“, a práve táto nehoda? náhoda? zámer? ilustruje snáď najvýstižnejšie rodiel medzi VTEDY a TERAZ.

Pruhy červených látok s bielymi písmenami, ako výkriky niekdajšej absolútnej Pravdy, omotali celú budovu nového divadla S2, ktorá vznikla z budovateľského nadšenia dobrovoľníkov. Vnútri tohoto priestoru sa však počas celého týždňa budú odohrávať podujatia, ktoré túto, a v širšom kontexte každú Absolútnu Pravdu, trhajú na kusy. Festival je oslavou času a priestoru pre zverejnenie paradoxu.

Text: Ivana Rumaná, fotky: Jitka