V stredu, 7. septembra o 19.00, uvedieme na Stanici predstavenie Enola, ktoré v sebe snúbi nový cirkus, fyzické divadlo a vzdušnú akrobaciu (ktorú na Stanici uvádzame vôbec po prvýkrát!). Prečítajte si úryvok z rozhovoru, v ktorom sa s autorkou a súčasne interpretkou predstavenia zhováral Pavel Urban pre portál Metro.cz. Príjemné čítanie.

O čom vlastne Enola je?
Ide o sólové predstavenie na hranici nového cirkusu a fyzického divadla. Táto inscenácia je inšpirovaná japonskou estetikou a zhodením atómovej bomby na Hirošimu. Po formálnej stránke som sa snažila hlavne o to, aby v tom bolo divadlo a zároveň z toho nevypadla akrobatická technika. Hľadala som teda spôsob, ako to urobiť, aby tam tá technika mohla zostať, ale nebolo to len gymnastické predstavenie.

Inscenácia je inšpirovaná knihou Sadako a tisíc papierových žeriavov. Ako vás to napadlo?
Asi pred piatimi rokmi som prišla na to, že prakticky nemám žiadny koníček, pretože môj koníček sa stal mojou práciou, tak som sa rozhodla, že si nejakého nájdem a našla som kurzy japončiny. A potom už to šlo, workshopy tanca Butó, origami, haiku… Až mi to začalo všetko dávať zmysel aj v spojení s akrobaciou.

Ide o vaše sólové predstavenie, ale pracovali ste na ňom s medzinárodným tímom, aké to bolo?
Keď človek tvorí sám, tak je to ťažké. Keď niečo vytvoríte, potrebujete niekoho, kto vám dá spätnú väzbu, niekoho, kto vás pozná a vy mu dôverujete. Sú to také oči zvonku, konzultanti. To predstavenie ale veľa stojí aj na hudobníkovi Standovi Abrahámovi, ktorého som prizvala v decembri (premiéra bola vo februári 2016, pozn. Stanica) Standa sa na to vrhol s veľký nadšením a poctivosťou a vytvoril skvelú hudbu. Ale Japonsko v tom veľmi počuť nie je. To som ani nechcela, bolo by to povrchné. Šli sme skôr cestou minimalizmu a zvukov. Niektoré zvuky a sample má Standa ako základ a ďalší k tomu potom púšťa live v presne určených momentoch alebo podľa pocitu.

Ide teda o novocirkusové predstavenie. Vedia už ľudia u nás, čo to znamená?
Je pravda, že ľudia, keď počujú cirkus, tak si myslí, že to bude komédia. Mojim cieľom ale pri Enole naopak bolo, aby to bolo predstavenie dramatické.

Čo vlastne vzdušná akrobacia, ktorej sa venujete, obnáša? Skúste to vysvetliť pre laikov.
Najviac známou disciplínou sú asi šály. Človek po nich šplhá a rôzne sa do nich zamotáva, čím si na sebe vytvára uzly, v ktorých visí alebo sa z nich rôzne spúšťa. Je to taký akrobatický tanec vo vzduchu. Podobné je vertikálne lano. Ďalej existujú visuté hrazdy či závesný kruh. Tie sú také základné, na ktoré sa nabaľuje mnoho daľších. Pre predstavenie se potom hľadá nejaká forma tanečného či divadelného spracovania, aby to v sebe malo nejaký posun k umeniu a neboly to len gymnastika.

Funguje teda u nás (v Čechách, pozn. Stanica) čisto ako šport?
Áno, dievčatá z oblasti pole dance pred pár rokmi začali organizovať majstrovstvá ČR v šáloch a na kruhu. Zaviedli pre to tiež pevné a pomerne prísne pravidlá, bez ktorých by to samozrejme nešlo porovnávať. Pre mňa osobne to nie je veľmi zaujímavé, pretože ja sa skôr snažím akékoľvek pravidlá překračovat, ale na druhej strane prečo nie.

Čítal som, že potrebujete pre predstavenie scénu, kde bude strop až vo výške osem metrov, býva to problém?
Áno, rieši se to často. Je to vlastne základný problém. Napríklad na tie šály je potrebné ideálne tých osem metrov, alebo teda minimálne šesť, aby to vôbec nejako vyzeralo. Samozrejme sme aj niektoré predstavenia kvôli tomu museli odriecť.

Uživí vás táto forma hrania?
Keby som iba hrala predstavenia, tak asi veľmi nie. Ale máme i komerčné akce a vystúpenia, takže na tom sa to už postaviť dá.

Máte niekedy strach?
Väčšinou nie. Aj keď napríklad v predstavení Mimo provoz máme zavesené lano cez dve kladky, kde na druhom konci visí niekto iný, takže človek závisí aj na druhých a na spoločnej súhre. Z toho rešpekt mám.

Máte tiež napríklad túžbu pracovať a hrať v zahraničí?
Ani nie. V tejto trochu nezávislej sfére ľudia veľa cestujú a účastnia sa rôznych projektov v zahraničí a vlastne sa v tých projektoch všetci rôzne mixujú. Ja napríklad často spolupracujem s Fínkou Ilonou Jäntti, ktorá mi pri predstavení Enola robila pohybovú supervítiu. Takže často jazdím napríklad práve do Fínska. Stačí mi to cestovanie, nepotrebujem sa nikam presúvať na dlhšiu dobu.

Predstavenie Enola môžete vidieť 7. septembra o 19.00 na Stanici Žilina-Záriečie.
Vstupenky si zakúpite cez www.predpredaj.sk.

Autor: Pavel Urban, Metro.cz
Zdroj: www.praha.idnes.cz