Tretí deň festivalu o svete, ktorý stále máme iba jeden (aj keď na dnešnej diskusii sme sa dozvedeli, že rozvoj nám možno zabezpečí, aby sme mali aj dva), sa pozrie na Arabskú jar. Bahrajn, Tunisko, Egypt a Libanon, plus jeden pohľad do Barmy, kde by chceli revolúciu, ale žiaľ, tá neprichádza (alebo skôr je každá snaha o ňu tvrdo potlačená). Vďaka viac ako ročnému odstupu od nepokojov, máme možnosť pozrieť sa, ako sa spoločnosť po revolúcii zotavuje a či vôbec revolúcie prebehli, prípadne, aký reálny dopad na spoločnosť mali. Z optimizmu búrania, sa presúvame do realizmu stavania.

Zaujímavou odbočkou bude cesta do Literárnej kaviarne v Arfore (ak sa dá, použite prosím buď bicykel, MHD, alebo choďte peší – k tomu ale vyzývame aj pri ceste na Stanicu, lebo naozaj máme svet stále len jeden). Tu sa pozrieme na trocha inú revolúciu, o ktorú sa pokúšajú Estónci (o podobnú sa vlastne pokúšajú skupinky v celom západnom svete). Nadvláda automobilizmu je jasná, ide len o to, pokiaľ je to udržateľné. Reálny príbeh jednej organizácie, ktorá si povedala dosť, je dobrým príkladom, ako môžu podobné organizácie fungovať, čo robiť. Perspektívny názov filmu Nový svet (18.00 – Literárna kaviareň Artforum), dáva dobrý príklad jednej z alternatív, o ktorých sme sa vo štvrtok diskutovali.

Pohľad späť smeruje čisto na Stanicu, kde sa celý štvrtkový program odohrával. Najdôležitejšou časťou dňa bola diskusia o alternatívnych systémoch k súčasnému „kapitalizmu“ a trhovej ekonomike. Bolo cítiť, ako od diskutérov, tak divákov, že chcú konečne počuť reálne informácie a o utópie nie je veľký záujem. Toto očakávanie sme splnili nad pomery dobre - dostali sme jasnú víziu udalostí, ktorí nás čakajú (aj keď všetci diskutéri jasne naznačili, že všetky vízie a predpoklady sa môžu ľahko mýliť a nielen, že nikto doma nie je prorokom, ale nikde nie je prorokom). Podľa môjho osobného názoru, diskusia dopadla výborne, nechýbali témy a na moje potešenie sa diváci naozaj zapájali a dokonca aj zabávali. Juraj Karpiš, Robo Jankovich, Vladimír Prorok, ale aj moderátor Michal Žarnay sú v celkovej oblasti krízy a potenciálnych riešení naozaj odborníci, takže máme šancu, že ich pohľad na krízu a čo po nej, nás nezvedie mimo. Priznávam, že tí viac radikálni si neprišli na svoje a žiadny návod na revolúciu ekonomického systému nedostali. Ale asi nie všetci chceme poznať utópie, aj keď niektoré z nich sa môžu stať (stali sa) realitou.

Bahrajnský výkrik do tmy, piatok 25. 1., 20.00

A na záver – naozaj sme šťastní, že tohtoročný Jeden svet má divácku odozvu a to nielen pri filmoch, ale aj v živých diskusiách. Ďakujeme.

Martin Krištof