Bastard je prvou časťou trilógie The Painted Bird, ktorá hovorí o témach vykorenenia, premeny a „inakosti“. Sólový tanečný projekt Bastard je voľne inšpirovaný kontroverznou novelou Jerzyho Kosińského Pomaľované vtáča z roku 1956. V jednej z kapitol hrdina novely stretne muža, ktorý od hnevu pomaľuje vtáča farbou a vypustí späť do kŕdľa, v ktorom je považované za votrelca a doďobané na smrť.

Čo to znamená byť v exile? Ako exil zmení človeka? Čo je to exil? Kedy končí? Aký je rozdiel medzi utečencom, expatriotom, vyhostencom, emigrantom? – ľuďmi, ktorí sa presunuli aj so svojimi koreňmi, ale aj tými, ktorým už žiadne korene nezostali? Nežije napokon každý z nás za nejakými hranicami?

Palissimo (USA/SK): The Painted Bird (Časť 1. - Bastard) from stanica on Vimeo.

Choreograf a režisér Pavel Zuštiak, žijúci v New Yorku, oslovil pre svoj nový projekt slovenského tanečníka Jara Viňarského a hudobného skladateľa Christiana Fredericksona z USA. The Painted Bird | Bastard je americko-slovensko-poľský projekt, ktorý vznikal v koprodukcii súboru Palissimo Inc. (USA) a kultúrnych organizácií Stanica Žilina-Záriečie (SK), Inštitút Jerzyho Grotowského (PL) a La Mama Etc. (USA), kde dielo vznikalo na rezidenčných stážach. Časť prvotného výskumu sa uskutočnila vďaka Movement Research v New Yorku a University of California.

z recenzií:
Silné témy rezonovali aj vďaka performerskému talentu Viňarského, ktorý sa prejavil v rôznych expresívnych momentoch. (…) Za sprievodu vrcholiacej živej hudby, ktorú v pozadí po celý čas vytváral Christian Frederickson, sa archetyp vydedenca spoločnosti – človeka s nálepkou – premietol do slovenského kontextu. Bastard nakoniec skončil na okraji pódia sám s odličovacími servítkami, aby tak v tichu využil scudzovací efekt a divákov nechal premýšľať o tom, kto môžu byť tí druhí… Treba dodať, že málokedy sa vidí predstavenie, ktoré v sebe spája citlivú divadelnú réžiu, tanec, zvuk, svetlo i symbolizmus rekvizít ako komunikačný kód, ktorý je čitateľný a zároveň poskytuje priestor na improvizáciu performerovi, kontempláciu divákovi a hereckú skúsenosť komukoľvek, kto sa vopred prihlási.
Milan Zvada
Umenie z exilu alebo športová udalosť roka v hlavnom meste národa!
(Reportáž z festivalu KioSK 2010)
Časpis KøD

Kompozičně člení Bastarda pomalé a rychlé tempo, scénický prostor definuje proměna tmavého prostředí s bodovým světlem a přirozeným osvětlením. Viňarský – poučený dílem Jerzyho Grotowského – jako by setrvával v přepětí, zadržoval dech, tlakem v hrudi rozpínal paže a nutil ruce k neustálé činnosti. Pevný trup a roztěkané končetiny udržují dynamickou rovnováhu performerova těla a zároveň tvarují jeho loutkovitý tělesný výraz. Významy konkretizují situace vzniklé střídáním vizáže a mimikry postavy. Smysl díla se formuje v hledání místa, souladu, plynulosti.
Martin Bernátek
Domů!,A2
http://www.advojka.cz/archiv/2010/18/domu

Zmena poetiky inscenácie nastáva v momente, keď začnú na javisko vstupovať diváci – účinkujúci. Od tohto momentu smerujú réžia a choreografia viac ku konkrétnosti, miestami až hraničiacej s popisnosťou. Ako príklad možno uviesť moment, keď sa Jaro Viňarský začne natierať tmavou farbou. Na hranici klišé je aj scéna, v ktorej spomínaní diváci vytvárajú na scéne dav. Ten do seba naráža a vytvára anonymnú masu metropoly.
V inom kontexte by podobné „polopatistické“ a x-krát overené symboly oprávnene vyvolávali rozpaky. V tomto prípade je to inak. Z hľadiska vnútornej stavby The Painted Bird/Bastard totiž ide o prirodzené vygradovanie. Či už v zmysle dynamiky a temporytmu, alebo konštrukcie samotného príbehu, ktorý, ako som už uviedol, smeruje od všeobecného ku konkrétnemu. Inak povedané, rasizmus, xenofóbia, atď „visia vo vzduchu“ od začiatku inscenácie, hoc nie sú priamo pomenované.
Mimoriadna hodnota The Painted Bird/Bastard spočíva v harmónii troch základných charakteristických čŕt tejto performácie. Technické zvládnutie všetkých zložiek diela je najmenej viditeľnou, no o to podstatnejšou chrbtovou kosťou. Na nej stojí snaha o originálne a invenčné spôsoby práce s jednotlivými zložkami. A to všetko bez toho, aby tým utrpela komunikatívnosť javiskového tvaru.
Miro Zwiefelhofer
IStheatre.sk
http://www.theatre.sk/sk/02/IS.theatre.2010/2010-07-22-bastard.htm

Námet a choreogafia: Pavel Zuštiak (USA/SK)
Vytvorené v spolupráci s tanečníkom: Jaro Viňarský (SK)
Autorská hudba a interpretácia: Christian Frederickson (USA)
Svetelný dizajn: Tomáš Morávek (CZ) / Joe Levasseur (USA)
Dizajn projekcie: Manny Palad (USA)
Produkcia: Palissimo Inc. (USA)
Ko-produkcia: Stanica Žilina-Záriečie (SK), Inštitút Jerzyho Grotowského (PL), La Mama Etc. (USA)
Slovenská premiéra: 22. a 23. 7.  2010

Projekt vznikol s finančnou podporou: Trust for Mutual Understanding, Simon Guggenheim Memorial Foundation, Greenwall Foundation, CEC Artslink, Nadačný fond Slovak Telekom pri Nadácii Intenda, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Veľvyslanectvo USA v Bratislave.

Ďalšie predstavenia: Stanica Žilina-Záriečie, La Mama Etc. (New York, 2010), Abrons Art Centre (COIL festival, New York, 2011), Baryshnikov Arts Centre (New York, 2011), Košice (Štátne divadlo / Košice 2013 a Projekt SPOTs, 2011), Bratislava (Elledanse, 2011), Banská Bystrica (Záhrada – Centrum nezávislej kultúry, 2011) a Praha (Divadlo Archa, Festival Akcent 2011 a február 2012).

O tvorcoch:

Pavel Zuštiak (choreografia, réžia), rodák z Košíc, je choreograf, režisér, tanečník a zvukový dizajnér žijúci v New Yorku.  Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Košiciach, tanečnú tvorbu a produkciu v Kanade a v Amsterdame (School for New Dance Development). V New Yorku založil v roku 2003 tanečné divadlo PALISSIMO, kde pôsobí ako umelecký šéf, režisér a choreograf. Za tvorbu získal v roku 2010 Guggenheimovo ocenenie a cenu Prince Grace Foundation v rokoch 2009 a 2007. V roku 2010 bol taktiež nominovaný na cenu Alpert Award.

Christian Frederickson (skladateľ a interpret) je huslista, skladateľ a zvukový dizajnér žijúci v Brooklyne (Usa). Je absolventom Peabody konzervatória a ukončil magisterské štúdium na The Juilliard School. Je zakladajúcim členom skupiny alternatívneho indie-rocku Rachel’s. Tento kolektív používa rôzne kompozičné štýly, spája klasickú hudbu s indie/punk rockom. Frederickson sa v posledných rokoch sústreďuje na spoluprácu s divadelnými režisérmi a choreografmi, je známy svojim rukopisom ako hudobný improvizátor a skladateľ pre SITI Company pracujúc s ich technikou viewpoints, ktorú rozvinula režisérka Anne Bogard.

Jaro Viňarský (tanečník a choreograf), jeden z mála „navrátených“. Pôsobil najmä v Prahe a Bruseli (spolupráca s choreografkou Karine Ponties), momentálne žije a tvorí na Slovensku. V roku 2001 a 2002 získal druhú cenu na choreografickej súťaži Jarmily Jeřábkovej (Sorton, Nikdy nezaliaty čaj). V roku 2006 získal cenu publika na Českej tanečnej platforme a Cenu Sazky za „objav v tanci“.

www.thepaintedbird.org
www.palissimo.com
www.lamama.org
www.grotowski-institute.art.pl