Žilina sa po piatykrát zapája do medzinárodného podujatia Noc literatúry, ktoré iniciovali České centrá rôznych európskych krajín. V priebehu jedného večera môžete spoznať osem ukážok z diel súčasných európskych autorov, ktoré budete mať možnosť si vypočuť na ôsmich netradičných miestach.

Čítať budú osobnosti zo Žiliny a slovenskej kultúrnej scény, napríklad riaditeľka Nadácie krajina harmónie Soňa Holúbková, športový organizátor, tréner a športovec Peter Zanický, umelecká vedúca Bábkového divadla Žilina Jana Eliášová, herečka Anna Čonková, podnikateľ a developer Slavomír Bodis, svetový vodný slalomár Ľuboš Šoska či Viktor Szitkey a Martin Čech. Miestami čítania budú Mestská plaváreň, Diecézna charita, CO kryt pod Fakultnou nemocnicou s poliklinikou, piváreň Tempo, Športová hala, budova Elektrární, Ciachovňa a Krajská knižnica v Žiline.

Na každom z uvedených miest získate brožúrku s podrobnými informáciami a mapkou, vaša trasa preto môže začať v ľubovoľnom bode. Čítania prebiehajú od 18.00 paralelne na všetkých miestach v 30 minútových intervaloch (15 min. čítanie, 15 min. presun na ďalšie miesto).

Na jednotlivých miestach obdržíte pečiatku. Ak ich zozbierate všetkých osem, máte možnosť zapojiť sa do súťaže o knižné tituly z vydavateľstiev Slovart a Artforum. Žrebovanie sa uskutoční na literárnom ponocovaní po 22.00 h v kníhkupectve Artforum na Mariánskom námestí.

www.nocliteratury.cz

Vstup voľný.

Program

Mestská plaváreň Žilina, Vysokoškolákov 8
vstup zboku, zo strany Domu techniky
číta: Ľuboš Šoška / Annelies Verbeke: Autobus 88

Annelies Verbeke študovala germánske jazyky a debutovala v roku 2003 s románom Slaap! (Spi!). Tento román dostal ocenenie pre najlepší debut a je preložený do 22 cudzích jazykov. Píše romány, divadelné hry a scenáre. Poviedka Autobus 88 je opisom rannej situácie ženy, ktorá sa zobudí v cudzom tele, v cudzom byte, v inom meste…

Mestská krytá plaváreň je na Slovensku najstaršou plavárňou s krytým päťdesiat metrovým bazénom s olympijskými parametrami. Postavili ju v roku 1963 podľa projektov Ing. arch. Antona Cimmermanna. Plaváreň bola otvorená pre verejnosť 6. augusta 1963 a prvý deň ju navštívilo 2 500 návštevníkov. Vnútorný bazén je 50 m dlhý a 20 m široký, má 8 plaveckých dráh, 1 trojmetrový a 2 jednometrové skokanské mostíky.

Plaváreň bola kompletne zrekonštruovaná v rokoch 1991 - 1996. Čistenie bazéna prebieha technológiou vypúšťania vody do ďalšieho bazéna, ktorý je priamo pod plaveckým. Tá istá voda sa vracia späť cez filtračné zariadenia, čím sa okrem jej dokonalého prečistenia dosiahne aj veľká úspora vody.

CO kryt pod Fakultnou nemocnicou s poliklinikou Žilina, ul. Vojtecha Spanyola 43
vchod zozadu budovy Oddelenia onkológie a rádioterapie
číta: Viktor Szitkey / Gábor Kálman: NOVA

Nova je odolný kríženec, rodí aj v skromných pôdach. Víno je tvrdé, chlapské, má drsné kyseliny. Je opradené povesťami o liečivých, ale aj škodlivých účinkoch. Na rozdiel od hviezdnej novy skôr zatemňuje myseľ. Na severnom prahu slovensko-maďarského jazykového pomedzia - medzi Levicami a Banskou Štiavnicou - sa odvíjajú príbehy ľudí na slovenskom vidieku v toku dejín druhej polovice 20. storočia.

Obývaná lokalita obsahuje v územnom pláne rôzne požiadavky, napríklad aj požiadavky vyplývajúce zo záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany pred povodňami a civilnej ochrany obyvateľstva.

(1) Civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí.
(2) Poslaním civilnej ochrany je v rozsahu vymedzenom v zákone chrániť životy, zdravie, majetok a vytvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas mimoriadnej situácie a na ten účel spolupracovať s obdobnými inštitúciami iných štátov pri poskytovaní vzájomnej pomoci.
Zb. z. č. 42/1994, zákon NRSR z 27. januára 1994 o civilnej ochrane obyvateľstva, § 2

Diecézna charita Žilina, Predmestská 12
číta: Soňa Holúbková / Katja Petrowskaja: Asi Esther

Ukrajinsko-nemecká spisovateľka Katja Petrowskaja získala v roku 2013 za román Cenu Ingeborg Bachmannovej. Porota dielo označila ako „mimoriadny dar nemeckému jazyku“. Autobiografický príbeh opisuje tragický koniec židovskej komunity v Kyjeve, ktorej súčasťou bola aj rozvetvená autorkina rodina, najmä bábuška Esther, ktorú zabili v Babom Jare.

Diecézna charita Žilina vykonáva úctyhodnú činnosť vo sfére sociálnej podpory a starostlivosti. Zaujíma sa o osudy ľudí, ktorí sú často spoločnosťou prehliadaní a neviditeľní. Bola zriadená žilinským diecéznym biskupom Mons. Tomášom Galisom dňa 20. októbra 2008. Poskytuje starostlivosť ľuďom v núdzi, bez ohľadu na rasu, národnosť, náboženstvo a politické zmýšľanie. Svojim klientom zabezpečuje charitatívne, sociálne, zdravotnícke a výchovno-vzdelávacie služby v jednotlivých zariadeniach.

Čítať sa bude v spoločenskej miestnosti, kde si klienti môžu posedieť, stretávať a porozprávať sa alebo sa spoločne najesť pri vydávaných obedoch.

Elektrárne, ulica Republiky 5
číta: Slavomír Bodis / Andrei Makine: Kniha krátkych lások, čo trvajú večne

Andrei Makine sa narodil na Sibíri, kde ho vychovala francúzska babička. Ako tridsaťročný emigroval do Francúzska, kde sa napokon presadil ako autor. V Knihe krátkych lások, čo trvajú večne sa spája osem príbehov – portrétov dievčat a žien, ktoré zanechali v živote rozprávača, bezmenného muža vyrastajúceho v sovietskom sirotinci, hlbokú stopu.

V r. 1941 začali na rohu dnešnej Ulice republiky a Kukučínovej ulice stavať novú administratívnu budovu Spojených elektrární severozápadného Slovenska. Ide o pozoruhodné funkcionalistické dielo renomovaných architektov Františka Bednárika a Ferdinanda Čapku. Stavba má architektonický výraz obdobia jej vzniku, zachovalé obvodové fasády spolu so strechou a pôvodné prvky v interiéri, okenné výplne a konštrukcie (stĺpy). Je postavená do tvaru písmena V. Nárožná časť je sklobetónová, mierne zaoblená. V roku 2010 ukončila v komplexe pôsobenie spoločnosť Stredoslovenská energetika, a. s. V roku 2011 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti budova Elektrární začína opäť písať svoj príbeh a začína sa revitalizovať pre spoločensko-kultúrne účely. Čítanie bude v jednej z mála miestností v objekte s vysokými stropmi, v pôvodnej riaditeľskej kancelárii.

Ciachovňa, Považská galéria umenia v Žiline, Štefánikova 2
vstup cez hlavný vchod PGU
číta: Markéta Dulavová / Michela Murgia: Accabadora

Starena šije oblečenie, dbá o ľudské telo, upokojuje dušu, pozná byliny kúzla, zo života odprevádza nevyliečiteľne chorých, je ich „poslednou matkou“, accabadorou. Adoptuje si Máriu, tá u nej vyrastie, no napokon odíde do Turína. Keď je starena vážne chorá, Mária pochopí, že nadišiel čas vrátiť sa. Autorka žije v meste Cabras na Sardínii, vyštudovala technickú univerzitu, neskôr teológiu.

Pôvodne parná elektráreň, ktorú postavili medzi dnešnou Ulicou republiky a Ulicou M. R. Štefánika, začala so svojou prevádzkou 18. februára 1908. Jej dva parné stroje s celkovým výkonom 360 konských síl a dve dynamá zabezpečovali výkon 180 kW. Od roku 1957 sa objekt využíval ako ciachovňa elektromerov. Pred elektrárňou stál takmer 30 metrov vysoký fabrický komín, ktorý bol po ukončení činnosti zbúraný. Od 13. októbra 2008 je objekt zapísaný do Zoznamu pamätihodností mesta Žilina a v roku 2011 bol vyhlásený národnou kultúrnou pamiatkou. Považská galéria umenia v Žiline, ktorej zriaďovateľ je Žilinský samosprávny kraj, sa rozhodla zachrániť túto unikátnu technickú pamiatku a priniesť jej spoločensko - kultúrny život v duchu myšlienky „nová energia do kultúry“.

Krajská knižnica v Žiline, Antona Bernoláka 47
vstup zozadu cez Literárny parčík
číta: Jana Eliášová / Iulian Ciocan: Svet podľa Sašu Kozaka

Humorný román súčasného moldavského autora vyšiel v rumunskom vydavateľstve a pre svoj úsporný, ale zároveň živý štýl pôsobí veľmi autenticky. Literárny svet Sašu Kozaka je zaplnený prototypmi ľudí žijúcich v postkomunistických krajinách, ktorých charaktery sú deformované spoločenskými a politickými zmenami.

V r. 1919 bol prijatý Knižničný zákon, ktorý ukladal obciam Československa povinnosť založiť knižnicu a stanovil aj výšku príspevku podľa počtu obyvateľov.Ten sa pohyboval od 0,30 halierov až po 1 korunu. Krajská knižnica v Žiline bola ale založená až po 2. svetovej vojne v r. 1952. Jej prvým pôsobiskom boli reprezentatívne priestory hotela Slovan, ďalšie pobočky začali onedlho fungovať aj v hoteli Astória a na Studničkách. Až v r. 1995 získala knižnica vysnívaný centrálny priestor - trojpodlažný, ešte nevyužívaný objekt na Bernolákovej ulici č.47.

Za budovou sa od roku 2005 nachádza Literárny parčík, za ktorý knižnica získala najvyššie ocenenie nadácie VOKA (Vidiecka organizácia pre komunitné aktivity) za prínos pre komunitný rozvoj.

Športová hala na Bôriku
číta: Peter Zanický / Olga Tokarczuk: Pravek a iné časy

Úlohou Boha je tvoriť, úlohou ľudí je pomenovať, hovorí autorka. Jej románová dedina Pravek leží v centre sveta, medzi riekami Čiernou a Bielou, ktoré sa spájajú v jedinú Rieku stráženú štyrmi archanjelmi. Realistický príbeh s fantastickými prvkami sa odohráva v dvadsiatom storočí - od začiatku prvej svetovej vojny do osemdesiatych rokov. V 84 kapitolách stretávame jednotlivých hrdinov románu.

Športová hala bola postavená podľa projektov architektov Ing. arch. Ľudovíta Kupkoviča a Ing. Andreja Bašistu CSc. v roku 1986. Halový komplex je kruhový priestor s priemerom 92 m. Hracia plocha má 4450 m² a bola vhodná pre všetky halové športy až po medzinárodné atletické súťaže, pre kultúrne podujatia a veľtrhy. Jej celková kapacita bola až 6000 divákov. Pod hracou plochou bolo navyše vybudovaných 3300 m² podzemných priestorov: 2 telocvične, náraďovne, šatne, umyvárne, WC, oddychová zóna pre športovcov, priestory pre masáže, trénerov, rozhodcov.

Tejto ojedinelej stavbe udelil Spolok architektov Slovenska Cenu Dušana Jurkoviča za rok 1986. V roku 2008 bola uzatvorená, v súčasnosti halu však čiastočne prevádzkuje CVČ Žirafa, ktorá do nej opäť vniesla športový život, aj keď v provizórnych podmienkach. Noc literatúry je poctou tomuto architektonickému dielu, a tiež dôkazom, že verejnosť má oň záujem.

piváreň Tempo, Antona Bernoláka 23
číta: Martin Čech / Jon Ronson: ONI. Na potulkách s extrémistami

Britský novinár Jon Ronson sa vydáva na potulky s predstaviteľmi krajných politických názorov. Spoznáva nepraktických islamských fundamentalistov, prívržencov Ku-Klux-Klanu, bojovníkov proti intergalaktickým jašterom, presbyteriánskych kazateľov, moderátorov „informačných vojen“. Komické, bizarné a zároveň desivé zážitky ukazujú, ako ľahko možno na pravdu nabaliť absurdnú vrstvu nezmyslov, ktoré poskytnú ľuďom pocit, že pochopili utajené zákonitosti fungovania sveta.

Pizzeria Tempo v Žiline ponúka bohatý výber jedál, cestovín či šalátov.
Fajčiarska a nefajčiarska miestnosť.
V ponuke: široký sortiment alko aj nealko nápojov.
Doprajte si rôzne druhy pizze spolu s rôznymi akciami. Dnešná AKCIA: Noc literatúry!!!

Do Tempa chodili naše mamy. Do Tempa sme po flámoch a stužkových chodili aj my na prvý ranný čaj, a chodia tam aj tí po nás. Občas sa tam všetci stretneme. Čítať tu nebude nikto iný ako najväčší znalec miestnych pomerov a tradícií, preborník sobotného tanečného parketu a majster intergeneračných choreografií.

Noc literatúry v Žiline realizujeme vďaka spolupráci s Českým centrom a vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR.