SMS/MMS denník Petra Gettinga
1. deň, streda 13. 8. 2014, Osvienčim
15:00 Prijazd. Z dialky vidite tie tehlove budovy, akejsi vzdy odporne oprskanej farby. Plne parkoviska. Rodinky, studenti, Japonci aj ultraortodoxni, fotaky, jazyky, maly Babylon. Kamosovi z Bratislavy ospisujem, ze dnes na pivo nejdem, ze mam vylet Auschwitz/POLSKO na par dni. Dostavam cynicku odpoved, ze “vsetci si mysleli, ze tam idu iba na par dni”. Otazka znie, ci ked clovek stadeto aj odide, co z toho fakt opusti. Ratame sa, je nas 37 kusov. Teraz caka vizita do muzea. Este neprsi, hoci asi ako vsade, je den dost usmudlany.
Tak zatim. P

22:30 Vizita v lagri. Fedor Gal s jarmulkou, Zuza Piussi nataca, dalsi fotia, ja radsej cusim. Vlasy, detske topanocky, Udivuje zvlast mnozstvo, je toho strasne vela. Tisicky tisicov, trapne pocty. Nafotene tvare zo stien. Jedna zo zabavok nacistov: nechat zeny kosit travu - malymi noznickami. Potom do plynu. Auschwitz I na uvod. Ale oproti Auschwitz II je to “malina”. Ten je na programe rano a odtial rovno hor sa na prvy den tury. Myslim, ze vacsina zatial netusi, aky masaker ich caka. Vyse 20 kilakov kazdy den. No, stastni nevediaci. Fajcim pred vstupom do lagra, kontrastne ticho teraz v noci voci dennemu ruchu.
Zatial adios. P

2. deň, štvrtok 14. 8. 2014
11:00 Kolos Birkenau nechavame za sebou, aj s jeho kominmi a popolom. Je pod mrakom, hadam nebude prsat. Vyrazame. Ma to byt dnes 30 kilakov. Este panuje dobra, optimisticka nalada, ako posledny ide sprievodca Filip, Poliak s paradne cistou slovencinou, asi aby zbieral mrtvoly, na ktore sa bude postupne rozpadat turisticky prapor. Posledne spolocne foto, pri foteni sa vystrieda aspon tretina ucinkujucich, a ide sa. Zuzka Piussi taha kameru, esteze mne pisalkovi staci zosit a pero.
Dasvidanija. P

Toto je fotka z obeda. Aktualne su tvare menej vysmiate, zostava posledna tretina dnesnej trasy. Koniec v dedinke Kozy. Prichod sa oproti planu isto posunie. Ale aspon zacina fungovat druzba medzi ucastnikmi zajazdu:) P

18:00, P.S. Este zastavka v dedinke Pisarzowice, kde utecencom prvykrat pomohli dedincania. Nasleduje posledna etapa dnesnej cesty. P

3. deň, piatok 15. 8. 2014
11:00, Sme v lese, mobil zlyhava, dnes kratsia trasa, ale do kopca P.
22:30, Toto foto som spravil este pred dvoma dnami na pochode, ale zabudol som nan :-) Takze Ulica Punkowicka. Pochod tiez obcas teda dobry punk :-) Ale napriek otlakom, pluzgierom a svalovym zasklbom na mojich ubohych intelektualnych nohach boli predsa v podstatne vacsom prusere nez my - ti dvaja drzaci. Drzaci drzi, co zdrhli pred 70 rokmi, odkial nikto nemal zdrhnut. Fedor Gal ma tiez 70 a zvlada to lepsie ako ja. Vrba s Wetzlerom mali na sebe len dake stare kabaty po mrtvych, splynovanych a spalenych Zidoch, myslim, holandskych. A tahali to cez krajinu nepriatela, kde sa na kazdom kroku mohol zjavit fasoun ci ich poskok, navyse, za akukolvek pomoc hrozila miestnym smrt, vratane celej rodiny. To je dalsi rozdiel oproti dnesku. Poliaci vsak na nas pozeraju tak trochu divne, ako sa zastup vinie cez dedinky, krizovatky a polia, asi ako na pioniersky tabor, hoci s poriadne odrastenymi ucastnikmi :) P.

4. deň, 16. 8. 2014
Cestou mi doslo, ze dvojica Vrba a Wetzler ma takisto skratku V+W. Ako dvojica mudrych klaunov. Co moze spajat take dve dvojice? Asi ten vzdor voci zlu, v kondenzovanej, modernej podobe, s peknym obalom navrchu. Auschwitz bol dokonca pripraveny na navstevu Cerveneho kriza, ktoremu predty zohrali potemkinovskuscenku v terezinskom lagri. Klauni V+W zpoza oceanu pocas vojny bojovali slovom. Utecenci V+W vlastne tiez, slovom, ktore niesli v poznamkach zavinute v tubach a potom spisali do spravy, konecne po 70-tich rokoch vydanej v slovencine. Na fotke su filmari; uvidime, co sfilmuju, uvidim, co spiseme vsetci. Zbabelo, ci z povinnosti taham domov, kym ostatni tahaju …po stopach.
P

posledná SMS, z domova, 18. 8. 2014
Auschwitz sokuje. Kazdeho, kto ho zazije. Ale myslim si, ze treba ist dalej. Tak ako ti dvaja vyhladovani utecenci. A tak ako takmer 40 ludi dnes na pochode. Odniest si viac nez spomienky - plamen vzdoru, ktory niesli V+W, bars nezapalili vsetky svetla. Ibaze, ked vravia W+V o nevydarenosti celej akcie, o tom, ako im ludia nevedeli a nedokazali uverit a ze spojenci nevypoculi ich volania a nezastavili vrazdenie, nezbombardovali lager a zeleznice donho, teda ze zlyhali - mylia sa, tak hlboko ako sa vie mylit clovek - pretoze ten hlas nezanikol a dnes ktosi kraca v ich, bars nedokonalych, stopach.
Zdar. P

- - - - - - -
Pred sedemdesiatimi rokmi v dome na Hollého ulici v Žiline spísali Slováci Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler, ktorým sa podarilo utiecť z Osvienčimu, prvú správu o masovom vyvražďovaní v koncentračných táboroch. Podali zásadnú správu svetu a snažii sa tak zachrániť tisíce ďalších životov.

Od 13. do 18. augusta 2014 prebieha nultý ročník Memoriálu Vrba Wetzler, pochod po stopách hrdinov, na ktorom sa za Stanicu v rámci iniciatívy Memory kontrol zúčastňuje prozaik, punker a publicista Peter Getting. Pochod kopíruje 140-kilometrovú trasu, ktorú prešiel Vrba s Wetzlerom z Osvienčinu do Žiliny.

Viac informácií: Film a video archív Stevena Spielberga, Rudolf Vrba (Wikipédia), Alfréd Wetzler (Wikipédia)

“Založiť takúto tradíciu je naša misia. Nemá ani náboženský, ani politický, ani národný, ani ideologický podtext. Táto tradícia je čosi ako pomník Vrbovi a Wetzlerovi na pochode a nie nejaká kamenná busta, pamätná tabuľa, alebo niečo neživé,” povedal Fedor Gál, iniciátor živého memoriálu.

Diskusiu s Fedorom Gálom a ďalšími účastníkmi pochodu organizujeme 19. augusta o 17:00 v kníhkupectve Artforum v Žiline.

Každý deň sme prinášali na tejto podstránke postrehy a komentáre Petra Gettinga priamo z pochodu. Tu si môžete prečítať aj jeho novinový článok.
Iniciatívu a aktivity Memory kontrol podporilaNadácia Intenda