Štvrtý ročník dobrodružnej nočnej púte za súčasnou európskou literatúrou po netradičných miestach v meste. Žilina sa už po štvrtýkrát zapojí do medzinárodného podujatia Noc literatúry, ktoré iniciovali České centrá rôznych európskych krajín. V túto noc sa súčasne uskutoční v niekoľkých mestách po celej Európe a tiež na Slovensku.

Na jednotlivých miestach budú čítať známe osobnosti zo Žiliny a slovenskej kultúrnej scény, napríklad prozaička, novinárka a scenáristka Oľga Feldeková, herci Michal Németh a Juraj „Šoko” Tabaček, banková ombudsmanka Eva Černá, ale napríklad aj pamiatkár Vladimír Majtán.

Tento rok sa po poslucháčske zážitky vyberieme do priestorov v centre mesta, v okolí Mariánskeho námestia: Krajský pamiatkový úrad, Meštiansky dom č. 13, Galéria Plusmínusnula, obchodný dom Crystal palace, Múzeum Alexandra Lombardiniho, ZŠ Romualda Zaymusa alebo krásna budova bývalej ČSOB banky, dávnejšie filiálky Rakúsko-uhorskej banky.

Na každom z uvedených miest získate brožúrku s podrobnými informáciami a mapkou, vaša trasa preto môže začať v ľubovoľnom bode. Čítania prebiehajú od 18.00 paralelne na všetkých miestach v 30 minútových intervaloch (15 min. čítanie, 15 min. presun na ďalšie miesto).

Na jednotlivých miestach obdržíte pečiatku. Ak ich zozbierate všetkých osem, máte možnosť zapojiť sa do súťaže o knižné tituly z vydavateľstiev Slovart a Artforum. Žrebovanie sa uskutoční na literárnom ponocovaní po 22.00 h v kníhkupectve Artforum na Mariánskom námestí.

www.nocliteratury.cz

Vstup voľný.

Program

budova bývalej Rakúsko-uhorskej banky a ČSOB, Legionárska 1
číta Eva Černá / Aľa Rachmanovová: Mliekarka z Ottakringru

Tretí, záverečný diel denníkov ruskej intelektuálky rozpráva príbeh jej rakúskeho exilu, kedy kariéra ustupuje nutnosti uživiť rodinu v povojnovej Viedni plnej čudesných postavičiek s ruským prízvukom, emigrantov či špekulantov.

Najmonumentálnejšou stavbou na Legionárskej ulici je budova známa ako bývalá banka ČSOB, pôvodne filiálka Rakúsko-uhorskej banky postavená v roku 1912. Projektantom stavby v neoklasickom štýle bol významný uhorský architekt, rodák z Bratislavy, Jozef Hubert, ktorý okrem iného navrhol aj prestavbu zámku v Bojniciach.
V trezoroch tejto budovy sa okrem rôznych platidiel tajne ukrývali korunovačné klenoty českých kráľov pre hroziace bombardovanie Prahy počas sporu o Sudety v roku 1938. V súčasnosti je budova pre verejnosť neprístupná a rekonštruuje sa, svoje masívne dvere však na jednu noc pootvorí.

Galéria ± 0,0, Mydlárska 1
čítajú Katarína Gatialová a Ján Gašparovič / Julian Barnes: Roviny života

„Ak spojíte dve veci, ktoré dovtedy nikdy neboli spojené, zmeníte svet,“ hovorí Angličan Julian Barnes, autor jedenástich románov, vo svojej novej knihe. V troch dieloch spája históriu balónového lietania a leteckej fotografie, príbeh lásky medzi anglickým plukovníkom a francúzskou herečkou a napokon esej o smrti milovanej osoby. Ako to dopadne?

Výstavný priestor pre súčasné umenie, ktoré vás cez veľký výklad upúta prechádzkou po Mydlárskej ulici. Vznik galérie bol iniciovaný dvojicou architektov Dušanom Voštenákom a Lenkou Voštenákovou a výtvarníkom Jánom Gašparovičom v roku 2011. Číselný kód v názve stavbársky a architektonicky určuje absolútnu nulu, ktorá je na úrovni zeme. Netradičné čítanie bude súčasťou pripravovanej výstavy Jána Gašparoviča s názvom Biely šum. Bude to zároveň jedna z posledných príležitostí vidieť galériu v týchto priestoroch pred tým, ako sa presťahuje na novú lokalitu, ktorá je súčasťou Novej synagógy.

Guinness pub, Mariánske námestie 48/31
číta Juraj Šoko Tabaček / Jacek Dehnel: Saturn

Vzrušujúce rozprávanie o živote v tieni génia, o zničujúcom tlaku, aký na syna vyvíja mocný a despotický otec – maliar Francisco Goya, na začiatku devätnásteho storočia na vrchole slávy a na prahu staroby. Francisco chce formovať syna, ktorý nemá v pláne kráčať v otcových stopách; otec rozhoduje nielen o budúcom zameraní, ale aj o jeho ženbe, ba neskôr zasahuje aj do jeho rodinného života.

Bar s írskou značkou piva, v ktorom je možné sa počas literárnej noci nielen osviežiť, ale aj zasýtiť. Podnik je známy svojim neobyčajným interiérom, poskladaným z rôznych náradí, ozdôb, búst, nápisov, fotografií… Nájdete tu kusy histórie dávnej, nedávnej, tradičnej i celkom nezvyčajnej. Meštiansky dom s číslom 31, v ktorom sídli, patril významnej žilinskej rodine Hrabovských. Bol označovaný ako “mestský dom”. Ako jediný na námestí má na prednej fasáde slovenský erb.

Múzeum Alexandra Lombardiniho, Horný val 9/19
číta Michal Németh / David Foenkinos: Naše rozchody

Alica a Fritz sa stretnú v klube, zabávajú sa a nadránom sa ich cesty skrížia. Fritz má hlavu v oblakoch, žije vo svete slov a ich významov, pracuje ako redaktor v prestížnom vydavateľstve a neznáša konflikty. Alica je učiteľka nemčiny, pochádza z malomeštiackej úradníckej rodiny, musí mať vo všetkom jasno a lipne na rodinných tradíciách. Zaľúbia sa, no celý ich spoločný život to sú samé rozchody…

Prvá písomná zmienka o tomto renesančnom dome je z roku 1706. V druhej polovici 19. storočia v ňom žil Alexander Lombardini, významný slovenský národovec a historik, spisovateľ, žilinský právnik a mestský archivár, autor prvej knižky o Žiline. V roku 1995 ho v chátrajúcom stave kúpili bratia Sekerovci, ktorí ho zrekonštruovali a dostavali do súčasnej podoby s príjemnou vzdušnou atmosférou. Okrem kaviarne, obchodov a kancelárií je v priestoroch budovy prvá muzeálna expozícia v Žiline venovaná A. Lombardinimu. Pozostáva z 23 archívnych dobových listín a obrazov o jeho živote a diele a histórii domu. Čítanie nás zavedie do jeho podzemnej časti, do zachovaných pivníc zo 17. a 18. storočia, ktoré pre verejnosť nie sú bežne prístupné.

Meštiansky dom č. 13, Mydlárska 7/A
číta Oľga Feldeková / Olga Grjasnowa: Rus je ten, ktorý miluje brezy

Maša prežíva ťažkú životnú situáciu a utieka sa k spomienkam na svoje detstvo a pogrom v Azerbajdžane a na svoj príchod do Nemecka. Opisuje pocity osamelosti a vyčlenenia až „nebytia“, tak typické pre novodobého migranta, ktorého útek pred zlou politickou situáciou pripraví o všetky istoty.

Tento dom je úzko spätý s významnou žilinskou rodinou Tomborovcov, ktorí ho kúpili v 19. storočí. Z rodiny pochádza napríklad najznámejší a svojho času jediný lekárnik v Žiline, Ignác Tombor, ale aj farár Jozef Krstiteľ Tombor či Gabriela Tomborová, neskôr manželka Alexandra Lombardiniho.

Ako to vyzerá v jednom z meštianskych domov Mariánskeho námestia nám umožnia zažiť jeho terajší majitelia. Stavba je po celkovej rekonštrukcii s jemne zachovaným renesančným charakterom zo 16. storočia, s pôvodnými klenbami a stropmi.

Crystal palace, Na bráne 1
číta Romana Báliková / Víťo Staviarsky: Kale topanky

Kšeftár Fredy dostal ako kompenzáciu dlhu mladučkú a krásnu Sabinu, no tá mu utiekla a našla svoju životnú lásku. Živelné rozprávanie o malých rómskych obchodníkoch z východného Slovenska. Kusturicovská road movie plná vášní, napätia a zvratov.

Neprehliadnuteľný polyfunkčný objekt v centre mesta, ktorý sa svojim vzhľadom vymyká tradičným predstavám o architektúre historického jadra. Budova však stojí a je súčasťou mesta, preto ju netreba ignorovať. Kryštáľový palác v sebe „ukrýva“ päť podlaží, z ktorých sú čiastočne obsadené podzemné a prízemné priestory, najnovšie aj s fitness centrom s akčným výhľadom pre okoloidúcich.

My sa však vyberieme na najvyššie poschodie, zatiaľ prázdne a nevyužité. Presklená architektúra ponúka spektakulárny pohľad na všetky strechy centra mesta, zatiaľ čo prázdny priestor vytvára špeciálnu akustiku. Tú v prestávkach medzi čítaniami využije harmonikár Ľudovít Jonáš, ktorého takmer denne stretávate hrať priamo pred touto budovou.

Cirkevná ZŠ Romualda Zaymusa, Romualda Zaymusa 3
číta Katarína Labudová / Dan Lungu: Som stará komunistka

Hlavná hrdinka románu Emílie Apostoaie bilancuje svoj život zväčša prežitý za socializmu. Svojim rozprávaním vytvára múzeum každodennosti tých sivých čias, ktoré trávila na dedine aj v meste, túžiac si zabezpečiť bezstarostný život. Spomína na revolučný rok 1989, na diktátorský manželský pár a ich absurdné vládnutie.

Najstaršia žilinská škola, ktorú začali v roku 1912 stavať ako Štátnu uhorskú meštiansku dievčenskú školu. O sedem rokov sa zmenila na Štátnu meštiansku školu chlapčenskú, neskôr na strednú zmiešanú, osemročnú, deväťročnú. Budova vo svojej histórii však neslúžila len ako škola. Počas druhej svetovej vojny v nej sídlili vojenské jednotky, po nich vojenská nemocnica.

Nesie meno rímskokatolíckeho kňaza a národného buditeľa Romualda Čestislava Zaymusa, ktorý pôsobil v Žiline-Bytčici. Od roku 2003 je transformovaná na Cirkevnú ZŠ. Budova púta pozornosť svojou, v žilinskom kraji ojedinelou, keramickou výzdobou na prednej fasáde.

Krajský pamiatkový úrad v Žiline, Mariánske námestie 19
čítajú Jana Piecková a Vladimír Majtan / Tibor Ébert: Bratislavská fantázia

Bratislavský rodák Tibor Ébert rozčlenil svoje spomienky na štyri časti podľa jednotlivých období svojho života. Na pozadí osobných zážitkov bežia reálne dejiny tejto pohnutej epochy. Ébert ich podáva bez sentimentality, no pritom s nefalšovanou presvedčivosťou súčasníka a očitého svedka, ktorý sa narodil a vyrástol v konkrétnom meste, na konkrétnej ulici, medzi konkrétnymi ľuďmi.

Meštiansky dom č. 19 na Mariánskom námestí je starý niekoľko storočí. Po veľkom požiari Žiliny v polovici 16. storočia bol pôvodný gotický dom renesančne prestavaný, čo určuje jeho terajšiu podobu interiéru. Zachovalé renesančno-barokové klenby a drevený trámový vyrezávaný strop hovoria o dobrej údržbe domu jeho pôvodnými majiteľmi v minulosti, ale aj v súčasnosti. Vlastníkmi domu boli rôzne rodiny a jeho prízemie s podlubím bolo využívané na obchodno-hospodárske účely. V druhej polovici 20. storočia v ňom sídlili inštitúcie na ochranu pamiatkového a prírodného dedičstva a dodnes je sídlom Krajského pamiatkového úradu Žilina. Do budovy sa vchádza cez nádvorie v jeho zadnej časti.