S filmom Banícky chlebíček sa Filmtopia rozhodla otestovať, a možno aj preraziť novú cestu filmovej distribúcie, ktorá namiesto do multiplexov mieri do starých kinosál v bývalých baníckych obciach a mestách. Počas tohto víkendu film videlo 240 divákov na troch miestach.

Takéto premietanie sa odohráva ako výlet (našu štvorčlennú skupinu nazvali „filmová úderka“ ), film samotný sa preto nedá oddeliť od všetkého ostatného, čo sa deje popri ňom. Tu je fragment z toho, čerstvý, teda neutriedený: Skoro všetci žiaci ZŠ v Poproči sa prihlásili, že sú v miestnom kine prvý krát. 93-ročný baník nám do kina doniesol igelitku sladkostí, a odišiel. Rozprávali sme sa, čo to vyvoláva, premietať film o bezvýchodiskovej situácií v regióne, kde si zašlú slávu natierajú každé ráno na chlieb s maslom. Je na festivaloch ich každodennosť exotická? V Lucia Bani tavili sršiaci baníci klince, a odlievali z nich sekerky technikou ako z doby bronzovej (vtedy mala sekerka hodnotu 5 kráv, čo je dnes v prepočte jednej Fabia), a viac ako žeravá hmota sa rozplývali nad ostrovtipom predkov. Dušan vyhral v tombole autokozmetiku. Niekoľkí baníci poznali hlavného protagonistu filmu, pána Fabiána a jeden mladý muž sa spoznal v postave Tomáša. Počas filmu sa piekli zemiaky, jedli sa osolené počas prestávky. Skoro sme schytali v miestnej krčme, kúpali sa v baníckych kúpeľoch, fotili sme dúhu, a ona nie a nie zmiznúť. V nedeľu po filme padla aj konšpiračná teória, ale rýchlo ju prekryli kávy so šľahačkou. „Má zmysel sa snažiť vymýšľať program len preto, že ma to baví? Pre koho?“, spýtal sa nás Helmut, majiteľ kaviarne-galérie, ktorú by sme radi mali v Žiline aj v Bratislave. A nám to bolo odniekiaľ podozrivo povedomé.