Hlavné zistenie z prvej reportovanej vychádzky za Kinobusom 2013 je skutočnosť, že Ľubochňianske kúpele sú síce kúpele, ale s vodou nemajú nič spoločné. Po našom sa to volá klimatické kúpele a odborne Národný endokrinologický a diabetologický ústav. Voda sa rozpustila, vyparila do čistého vzduchu. Tak čistého, že s tým bolo nutné niečo urobiť, a naprojektovať kúsok odtiaľ diaľnicu. Prítomnosť vody v regióne musíme teda posunúť do rafinovanejších významov, a dostať do hry skupenstvo, energiu, anomálie vody; dodáme do témy prívlastok? Do vody sirup?

Samozrejme, že sme aj v Ľubochni našli veľa prístupov k vode – pod heslom kto hľadá, ten nemusí redefinovať: Vodná elektráreň, jazero, voda z kohútika chutná ako tá štósska, a nakoniec aj prekvapivo dobré víno z obchodu „Moje potraviny“ –– Vodná elektráreň poháňala až do 60. rokov jedinú slovenskú elektrifikovanú lesnú železnicu. Elektrifikovanú, lebo klimatické kúpele potrebovali čistý vzduch a vodu, a zvážanie dreva motorovou železnicou neprospieva ani pľúcam, ani oddychu a radovánkam holdujúcim kúpeľným hosťom („To oni sa tu len prechádzali po parku, a tancovali, tak to bolo treba urobiť čisto a bez hluku.“) Železnica teda nahradila zvážanie dreva po rieke, lebo voda bola vrtošivá a jej hladina neistá. A šťastní kúpeľní hostia sa do vláčika len tak pchali ako do atrakcie – cestou tam hostia, cestou späť podťaté telá stromov. V 60-tych rokoch radovánky skončili: klíma-neklíma, zrušili železnicu, dodali Tatrovky a postavili hlavnú cestu. Dodnes je z okolitých lesov čo zvážať, a zváža sa za pomoci nafty, postaví sa diaľnica, lebo napredujeme, ale vodnú elektráreň znovu spustili a napájú ňou verejné osvetlenie. A redefinuje sa postavenie železničky – Na jednej strane výskum, pátranie, nadšenie, Eurofondy, objavovanie, záujem - http://lzlm.wbl.sk/. Na druhej strane rozhorčenie muža, keď pozostatky železnice hľadáme medzi jeho kravami, pasúcimi sa uprostred hrdzavejúcich traktorov, navezenou sutinou a troskami Národného drevárskeho podniku: „A kam to pôjde, do Katolíckych novín?“

O Likavke a Lúčkach neskôr, ale obe stoja za hriech (začínajúci určite na písmeno „L“). Teplý prameň v Kalamenoch, ktorý vraj lieči „ženské veci“, no väčšinou hostí pánov kyprých tvarov, verejne prístupné kúpalisko napájané prírodným vodopádom, kúpele Lúčky s kinosálou v liečebnom dome Choč, bazén plný puklín namiesto vody - so stolovaním pre náhodných hostí uprostred, hrad Likava, na ktorom väznili Jánošíka, a určite mu nedávali piť, kulturák veľký ako Dom odborov v Žiline.

Z viacerých dôvodov sme sa rozhodli nezháňať štvrtú obec a ponechať tohtoročnému Kinobusu pozvoľný, kúpeľný rytmus a veľkosť 3XL – Lubochňa, Likavka, Lúčky. Nosnými a nočnými obcami budú Likavka a Ľubochňa so 16 mm kinom Šíp a 35 mm kinom zatiaľ neznámeho názvu. Tému sme pred chvíľou upravili na „DOLU vodou/ POD vodou/ ZA vodou“. Nevieme, či sa grafik poteší, ale hádam nám to vydrží.

A na záver posledná dôležitá informácia, ktorá nás mrzí, ale je skutočnosťou. Vytušili sme aj my potenciál krízy, tak sa budeme vyhovárať na nedostatok dotácií a žmýkať Vás, účastníkov. Skrátka a dobre, musíme zvýšiť cenu za akreditáciu. Dúfame, že to nikoho neodradí, ale ak áno, prepáčte a mrzí nás to. Suma za akreditáciu za zvyšuje o 5 € na 23,00 (dospelý) a 19,00 € (študent, dôchodca, materská, …).

Ďakujeme.

www.kinobus.sk