Posledný deň je tu. Aj keď v tento deň Boh odpočíval, lebo videl, že to čo urobil, je dobré, my s ním budeme polemizovať (aj keď nás vlastne čakajú najlepšie urobené dokumenty). Na nedeľu sme zaradili filmy, ktoré sa síce dajú prepojiť témou sociálne dokumenty – neriešia otázky veľkých politických, ekonomických konfliktov, ale zaoberajú sa osobnejšími témami. Táto línia sa však nedá uplatniť na všetky. Nedeľu sme zamerali na filmy, ktoré sa nedali zaradiť do predchádzajúcich okruhov aktivizmu, alternatív, arabskej jari, či nacionalizmu, ale prepája ich hlavne to, že sú najlepšie. Ponúkame vám výber víťazných, alebo na ceny nominovaných dokumentov z ľudskoprávnych festivalov.

Prenášač (14.00) sa zaoberá témou, ktorá sa už dlhšie neobjavuje, nie preto, že nie je stále aktuálna, ale skôr, že o nej už bolo veľmi veľa povedaného – AIDS a prežívaním tejto choroby v jednej komunite, africkej dedine.

K svetlu (15.30) je na niekoľko cien nominovaný, silný dokument o baníkoch v Číne. Bude premietnutý v jednom bloku s filmom Mŕtva trať, ktorý získal cenu za použitie zvuku a obrazu na Jednom svete v Prahe.

Hlavnú cenu tu získal Zvláštny let (18.00) a zožal úspech aj vo Švajčiarku, ktoré paradoxne kritizuje - teda postavení imigrantov v tejto „najslobodnejšej“ krajine Európy.

Festival ukončí film Kráľovstvo pána Edhiho (20.00), ktorý je pre mňa neznámou. Sám som ho nevidel a neviem, čo si o ňom myslieť, ale na každom ľudskoprávnom festivale získal veľké divácke ohodnotenia. A to už bude koniec.

Tematický rôznorodá sobota bola dosť farebná. Poobedňajšia projekcia neprilákala veľa divákov, avšak tí, čo prišli, boli veľmi spokojný – dostali sme subjektívny pohľad na dianie v Bielorusku, alebo na voľby v ruskom meste Berdsk. Vojta Švejda a kolektív v nevykúrenej S2 dokázali len slovom zmraziť pozornosť. Predstavili neznámu osobnosť hanáckeho cestovateľa Eskymo Weltza, ktorý sa stal aj náčelníkom eskimáckeho kmeňa. Príjemné, zábavné a vyprávačsky geniálne predstavenie. V téme zimy a ďalekého Sibíru pokračoval aj Martin Ryšavý na Medvedích ostrovoch. Jednoduchý, pomalý dokument, kde prevažovala biela farba, sa zahryzol do pozornosti diváka a nepustil. S minimálnym dejom dokázal priblížiť inakosť života v ľadovej púšti, jej neprístupnosť, silu mrazu, ale aj klaustrofóbiu, ponorku vedcov, ktorí tu v minulosti museli obsluhovať polárne vedecké stanice.

Večer už bol o slovenskom nacionalizme – aj keď… Diskusia s Tomášom Rafom sa točila hlavne okolo rómskej problematiky a jeho projektu Športové múry. Aj keď ponúkol aj silnú tému rastúceho nacionalizmu spojeného s extrémizmom, divácke reakcie svedčili o tom, že rómska téma je naozaj nedoriešená a každého zaujíma. Trocha jednosmerná diskusia sa nakoniec zvrtla do priamejších postojov, kritiky a otázky či majú podobné projekty zmysel. A nakoniec Zuza Piussi – kto nevidel, neuverí. Komédia, ktorej problém je v tom, že ju každý môže pochopiť po svojom a je akoby až moc objektívna, práve vstúpila do kino distribúcie, takže tí, čo nevideli, naozaj odporúčame pozrieť si ju inde – dnes sa hrá v Bytči.

Na záver chcem osobne veľmi poďakovať všetkým‚ ktorí sa starali o festival. PR oddeleniu, ktoré dokázalo pozvať vás všetkých a za to, že sála bola plná. Technikom, ktorí sú už profesionáli a projekčnú techniku majú zvládnutú na 100 %, ale aj za to, že nás upozorňovali na meškanie a mali výborný timing. Celej Stanici za pozornosť pri príprave, detskému oddeleniu za projekcie pre školy a vám. Nie je to úplne samozrejmé, že projekcie sú tak plné a tak ďakujeme hlavne vám. Som z toho (z vás) naozaj veľmi, veľmi rád – ďakujeme. V rámci festivalu budeme ešte premietať celý týždeň študentom, takže my nekončíme a čaká nás veľa podnetných diskusií zo stredo a základoškolákmi.

Dovidenia opäť o rok, posledný januárový víkend.

Martin Krištof