Interview: Cor Schlosser
Workshop Living Underground do priestorov Stanice priviedol množstvo ľudí s inšpiratívnymi príbehmi. Medzi nimi bol aj zakladateľ legendárneho nezávislého kultúrneho centra Melkweg, Cor Schlosser. Starú mliekareň v Amsterdame s pomocou priateľov a takmer bez peňazí dokázal pretvoriť na významné miesto európskej kultúry. Taktiež sa podieľal na založení siete nezávislých kultúrnych centier, Trans Europe Halles, do ktorej patrí aj Stanica. Prečítajte si rozhovor, ktorý vznikol pár minút po jeho prednáške o začiatkoch a premenách legendárneho centra.
Vidíte nejakú podobnosť medzi Stanicou a centrom Melkweg?
Stanica má množstvo prvkov, ktoré mal aj Melkweg počas prvých 15 rokov existencie, svojej priekopníckej éry. Nadšenú skupinu pracovníkov, nadšené publikum a ducha zdokonaľovania priestoru aj programu. Mám na mysli novú budovu, ktorá vznikla z pivných prepraviek a úsilie o rozvoj synagógy v meste.
Ako vnímate Stanicu v porovnaní s inými kultúrnymi centrami?
Podobne aj v sieti TEH má Stanica veľa spoločného s inými kultúrnymi centrami. Tieto centrá sú často jedinou alternatívou kultúrneho priestoru v rámci daného mesta, sústreďujú umelcov a publikum, ktorí hľadajú práve takéto aleternatívne miesto. Spoločensky, kultúrne a zároveň aj politicky je Stanica súčasťou európskeho hnutia odrážajúceho sa v centrách zastrešených TEH-om. Myslím si, že je to jedno centier, ktoré sa počas rokov vyvíja v pozitívnom smere. Nespočíva na svojich úspechoch, ale posúva sa ďalej. A to je kompliment!
Čo robíte dnes po tom, ako ste odišli z Melkweg?
Som konzultant, čo znamená, že radím ľuďom a centrám, niekedy tiež pracujem pre mestské komunity a využívam svoje znalosti zo sveta kultúry na pomoc ľuďom pri riešení problémov či vytváraní nových nápadov. Robím to ešte len pol roka, takže len tak zvoľna. Ale som zapojený do niekoľkých hudobných festivalov v Holandsku a v ďalších štyroch organizáciách. Tri z nich sú vlastne tiež festivaly a ďalšia je Holandská organizácia pre hudobný export. Žijem čiastočne v Budapešti aj v Amsterdame. Každé tri týždne cestujem na desať dní do Holandska, takže chodím hore-dole. V Budapešti pomáham mojej partnerke, ktorá pracuje ako hudobný dramaturg pre jeden klub a festival Sziget. Pomáham jej pri hľadaní hudobných skupín, zisťovaní ich honorárov, ktorá je a ktorá nie je dobrá a tak ďalej. To je tiež práca (smiech).
Pracujete v súčasnosti aj pre Trans Europe Halles?
Teraz nie. Bol som prezidentom TEH-u od roku 1984-2000, 16 rokov. S Philippom Grombeerom, ktorý bol v roku 1983 jedným z vedúcich osobností myšlienky založiť network a generálnym tajomníkom po všetky tie roky, sme vystúpili z TEH a prenechali miesta ďalším. Občas som navštevoval mítingy organizácie. V posledných rokoch to už nebol každý míting, len z času na čas. Veľmi ma zaujíma fakt, že TEH stále ešte funguje a rastie a veľmi sa mi to páči. Viem si predstaviť, že sa v budúcnosti nejakým spôsobom opäť zapojím.
Máte nejakú radu na čom pracovať alebo čomu sa vyhnúť pre mladé dynamické kultúrne centrá ako Stanica?
Pravdaže, je to veľmi všeobecná otázka, rada čo robiť a čo nerobiť. Závisí to od podmienok v ktorých pracujete. Ste dobrí priatelia bez akýchkoľvek peňazí a budovy, niečo by ste chceli… čo máte urobiť? Alebo máte budovu a trochu peňazí… Každá situácia si žiada iný projekt. Myslím si, že najdôležitejšie je vždy sa snažiť dosiahnuť niečo, po čom skutočne túžite, čo naozaj chcete a čo považujete za dôležité. Veci ako peniaze, pracovné miesta alebo organizácia zvyčajne spočiatku nie sú dôležité. Ale ak ste úspešní a máte fungujúce centrum, vtedy je veľmi dôležité rozvinúť organizáciu, jasne prerozdeliť zodpovednosť medzi ľudí zapojených do projektu a tak ďalej, inak vždy prídu problémy.
Medzinárodné sympózium a workshop Living Underground je súčasťou Engine Room Europe , projektu iniciovaného v rámci siete nezávislých kultúrnych centier Trans Europe Halles. Projekt sa uskutočnil aj vďaka podpore Anna Lindh Foundation a nasledujúcich donorov:
