Martin Piaček: 26. apríl 1996, výbuch auta Roberta Remiáša
z otvoreného cyklu “Najväčšie trapasy slovenskej histórie” (100 x 40 x 40, kriedovaná drevorezba)

-

Zlá spoločnosť / Bad Society
Peter Kalmus, Michal Murin, Lucia Nimcová, Martin Piaček, Tomáš Rafa, Rafani, Peter Rónai, XYZ

Depozit / Deposit
Busty zakladateľov slovenskej štátnosti (rôzni autori, majetok SNM)
Peter Kalmus a Marcel Strýko vs. JUDr. Vladimír Mečiar

Kurátor: Fedor Blaščák

Výstava Zlá spoločnosť sa pohybuje v intenciách politickej a historickej reflexie obdobia 90-tych rokov na Slovensku. Je pokusom o zhodnotenie rôznych politicky angažovaných prístupov, na základe ktorých je, nie len v danom historickom kontexte (Slovensko, 90. roky, mečiarizmus etc.), možné rozlíšiť rôzne stratégie politicky angažovanej umeleckej praxe – napríklad explicitný komentár resp. akcia (Murin, Kalmus, Rafa, Rónai, Piaček) v kontraste k reflexívnemu, abstrahujúcemu a tým pádom aj všeobecnejšiemu vizuálne sprostredkovanému posolstvu (Rafani, Nimcová, XYZ). Samostatnou súčasťou výstavy je Depozit – archív dokumentov, ale tiež série búst Zakladatelia slovenskej štátnosti zo zbierky Slovenského národného múzea.

Pre porozumenie charakteru výstavy je dôležitý fakt, že je súčasťou širšie koncipovanej diskurzívnej platformy MEMORY KONTROL / MEČIARIZMUS, ktorej rovnocennou súčasťou sú tiež diskusie, divadlo (instantná opera Lesť rozmyslu), oral historický výskum a texty.

Video Erika Bartoša z otvorenia výstavy a rozhovor s Fedorom Blaščákom nájdete na Artyčoku:
Zlá spoločnosť - Bad Society

www.memorykontrol.org

Rafani: Akce Univerzál skončila 31. 12. 1992 (billboard, Stanica Žilina-Záriečie)

-

28. 10. 1918, Praha

-

„Spešne sme poobedovali. Rotnágl mi navrhnul aby som šiel s ním do zasadnutia Národného výboru. Vyšli sme von z hotelu. (…) Pred Obecným domom bolo ako v úle. Vošli sme tam. Privítali ma s veľkou ováciou a posadili do predsedníctva. Výbor zasadnul. Prečítal sa tu telegram či zpráva, že Andrássy oznámil Wilsonovi kapituláciu rakúsko-uhorských armád.“

Vavro Šrobár, 1928

„Národní výbor uvítal jej s potěšením: bylo velmi třeba pro dokumentováni jednoty mezi Slovenskem a českými zeměmi, aby v direktoriu zasedal také nějaký známý zástupce Slovenska.“

-

„Šrobár je už hotový Čechoslovák. Co se má sloučit, sloučilo se v něm již. Prostě mu už není dáno chápat separátni slovenské stanovisko. Ti, kdo si později zvykli hanět čechoslováctvi, musí jeho hanobit přede všemi jinými.“

Ferdinand Peroutka, 1921