(Stručné piebežné info o stave urbánnych legiend Žiliny)
PLUS SÚŤAŽ!

Pred dvoma týždňami sme tematickým večerom na Stanici odštartovali zber urbánnych legiend (mýtov, fám, klebiet, šumov) Žiliny a okolia. Odvtedy sa nám podarilo dať dokopy slušnú zbierku miestnych „zaručených“ historiek začínajúcich čarovnou fomulkou: „Kaderníčka mojej susedky vravela,…“ a pod. Podarilo sa to vďaka všetkým, ktorí nelenili, písali, posielali, zastavovali sa u nás na bare a zahŕňali nás tým, na čo si priebežne pospomínali. (Klebetenie na bare ako výskumná metóda vôbec nie je na zahodenie.)
Počiatočná skepsa, či v Žiline vôbec nejaké urbánne legendy nájdeme, sa v určitých momentoch menila na pochybnosť, či sa v Žiline vôbec hovorí aj niečo iné.

Legendy, ktoré ste nám poslali, sa väčšinou týkajú spomienok na detstvo a varovaní pred REÁLNYMI hrozbami.

Kožkári
Ja nie som z mesta a nepamätám si, žeby ma niekto niekedy strašil Čiernou sanitkou. To bol skôr asi sídliskový fenomén. My sme sa báli kožkárov. Také tie autá, väčšinou staré Lady, čo majú na streche megafón, alebo čo, nám to vtedy pripadalo ako malý rozhlas. Chodia po dedinách a rozhlasujú: „KOŽKY! KOŽKY, PERIE!“, takým tým deformovaným hlasom. Z tých sme boli úplne posratí. Keď sme boli náhodou vonku, a započuli tento zvuk, už aj sme sa bežali niekde schovať, a čakali tam, dokedy auto neprejde a nič nebude počuť.
foto: k hannahan

Drogy v tetovačkách
Na základke nás varovali pred divnými cudzími ľuďmi, čo postávajú pre základnými školami, tvária sa milo, a núkajú deťom žuvačky. Vraj v tetovačkách, to bol vtedy veľký hit, sú napustené drogy. Díleri si takto vyrábajú budúcich zákazníkov. Po prvom raze ešte nič, ale po dvoch-troch razoch si závislá. A potom ti ju už nedajú zadarmo, ale musíš si na drogu zháňať peniaze. Ani nevieš ako, a prejdeš o žuvačiek k tvrdým drogám. To isté sa jeden čas vravelo o cukríkoch.

Žena z lesoparku
Medzi malými deťmi taktiež kolovala historka o žene v lesoparku, ktorá kradne deti a má veľmi dlhé nechty, ktorými ich zabíja. Čo už asi medzi urban legends nespadá..

Druhú dôležitú skupinu tvoria netypické, zvláštne stavby v meste a pri meste, ktoré provokujú k vytváraniu vlastných, ľudových vysvetlení stavu vecí.

Strašidelný hrad na SolinkáchNa Solinkách je jedna rozostavaná budova, dlho je tam tak, nedokončená. O nej sa vraví, že je to nebezpečné miesto. Je ohradená, ale ľudia tam aj tak chodia. Vraj sa tam už utopili nejaké deti, lebo v šachte pod tou budovou je stojatá voda, a to je asi pravda. Veľa ďalších ľudí sa tam zranilo, dejú sa tam čudné veci. Neviem, čo tam malo byť pôvodne, tú budovu tuším volajú Strašidelný hrad, alebo Hrad, niečo také.

foto: zilina-gallery.sk



Nevypočítaný most pri Váhostave
Pri Váhostave v Žiline stavali cestný most. Ale nejako to zle naprojektovali a keď už to mali skoro hotové, uvedomili si, že most smeruje priamo na veľkú, niekoľko poschodovú predajňu nábytku oproti. Architekt alebo projektant (už neviem) preto údajne spáchal samovraždu.
Most dokončili. Prerobili to tak, že sa zvrtne pred oproti stojacou budovou.

foto: zilina-gallery.sk



Bager v Hričovskej priehrade
V Hričovskej priehrade je zabudnutý bager. Keď to išli zatopiť, skrátka naň zabudli a nechali ho tam. Nie je úplne hlboko, skôr kdesi pri kraji. Keď sme sa tam chodili kúpať, varovali nás, aby sme si dávali pozor, že sa môžeme zraniť o lyžicu toho bagra. Vraj je tesne pod hladinou, a niekto si už o ňu rozpáral brucho.

Na Radnici straší
Ešte za Slotu sa vravelo, že na Radnici straší. Že tam počuť kroky, hlasy, škrípanie dverí, ale nikto tam nie je. Vravel mi to môj bratranec; jeho bývalý spolužiak tam vtedy robil SBSkára. Vraj tam nikto z tých chlapov nechcel kvôli tým veciam robiť, aj keď platené to nebolo zle. Normálne sa báli. Nikto tam nechcel ostať na noc.

Smrad na Štefánikovom námestí
Na Štefánikovom námestí je niekedy cítiť taký sírový zápach. Existujú tri verzie toho, prečo to tam tak smrdí. Prvá je, že celá Žilina je vlastne postavená na mŕtvolách, že sú to pozostatky vojen, a tak; pod Štefánikovým že sú údajne hromadné hroby. Druhá je podobná. Vraj že sú tam pivnice, v ktorých sa ešte za Druhej svetovej schovávali Židia, no ale ostali tam. Tretia je vedecká, najpravdepodobnejšia. Kúsok odtiaľ je chemička. Tam vyrábali kyselinu sírovodíkovú, a tá sa dažďom dostala do podzemných vôd. Pod Štefánikovým je ložisko. Z toho vyráža ten smrad.

Veľmi živou skupinou sú mýty a legendy o supermarketoch a nákupných centrách. Ich neprehliadnuteľný, pomerne čerstvý vstup do verejného priestoru rozvíril nielen diskusiu, ale aj fantáziu verejnosti, a filtruje sa to aj takto:

Úchyl v hyper Tescu
Môj bratranec raz sedel na záchode v hyper tescu. Na stene, kde mal byť držiak na toaletný papier, bola len diera. Pozrel sa do nej a uvidel oko. Niekto ho šmíroval. V “sebeobrane” do diery pichol prst. Rýchlo sa spakoval a keď vyšiel zo záchoda, pod dverami (neboli až po zem) videl, že vo vedľajšej kabínke niekto kľačí.

Úchyl v Au parku.
Toto sa šírilo mailom. Prišlo to mojej kolegyni, dala mi to čítať. V Au parku na ženských záchodoch sa pohybuje zlodej –úchyl. Vyhliadne si ženu, keď ide na wc sama a so zbraňou v ruke ju prinúti vyzliecť sa. Oblečenie, a všetko, čo má žena pri sebe, musí zbaliť do igelitky, chlap ju schmatne a beží preč. Nič sexuálne, len ju oberie. Žena zostane v kabínke nahá, bez všetkých veci, trvá dlho, kým sa odhodlá vyjsť a poprosiť o pomoc.

foto: albie 186

Orchidea z Baumaxu
Sestra mi vravela, že toto sa stalo jej kamarátke, ale povedala mi aj meno, asi to bude pravda. Tá kamarátka a jej frajer si v Baumaxe kúpili do bytu orchideu. Normálne, v kvetináči. Ale asi po dni, alebo dvoch, počuli, že v nej niečo divne šuští. Nemohli prísť na to, čo to je, tak to radšej zobrali a zaniesli naspäť. No a v Baumaxe im povedali, že majú šťastie, lebo tá orchidea bola z pralesa, z Brazílie, alebo čo, a bol to presne taký druh, čo doňho kladú vajíčka tarantuly. Z vajíčiek sa u nich doma v teple začali liahnuť larvy, a pri tom vzniká ten šušťavý zvuk. Keby to priniesli len o deň neskôr, už by bolo neskoro. V noci by sa podľa všetkého z lariev vykľuli jedovaté pavúky, čo by sa im rozliezli po celom byte.

Mirage – mešita?
Odkiaľ je ten Trabelssie? Počul som také, že strecha Mirage je vlastne akože kupola mešity, a že nie náhodou je vyššia ako veža farského kostola, čo je hneď oproti…

Kam sa podela socha Štúra z Au parku?
Pôvodne tvrdili, že socha ostane v Au parku, lenže ten výtvarník nechcel, tak ju kdesi premiestnili, bolo to aj v telke. Lenže nemali priestory, kde ju uskladniť, tak ju normálne odviezli do zberných surovín a pretavili.
foto: mate s.r.o.

Iná verzia:
…teraz je v nejakom depe na kraji mesta, šak som ju videl.

Iná verzia:

…asi ju má Slota doma, pred bazénom.

Ukážky žilinských legiend, ktoré sa nám dostali a ešte len dostanú do uší, alebo mailových schránok budeme priebežne zverejňovať na webe. V sekcii News tak môžete čítať, komentovať, upresňovať, dopĺňať Vaše, zaručene pravdivejšie verzie žilinských legendárností.
Zároveň vyhlasujeme SÚŤAŽ o najvýstižnejšiu vizualizáciu urbánnej legendy (formám sa medze nekladú: foto, kresba, maľba, koláž, digitálna montáž…). Vizualizácia by mala určitým (i nepriamym, náznakovým) spôsobom ilustrovať jednu zo žilinských legiend. Podmienkou je, aby zobrazovala reálne miesto, ku ktorému sa legenda viaže. Kto dodá vlastnú legendu i s vizualizáciou, získava plusové body. Ostatní sa môžu inšpirovať nami uvedenými legendami. Hlavnou cenou je kniha Černá sanitka s venovaním autora. Petrovi Janečkovi sa u nás páčilo, tak sa pokúsime vybaviť tiež kávu a kus reči s ním ako špeciálne uznanie a poradňu pre tých zúčastnených, ktorí pri práci na legendách prepadnú reálnej paranoji.

Svoje príspevky posielajte na ivana@stanica.sk alebo dusan@stanica.sk
Zatiaľ toľko…