Všetko sa podarilo a divadelný festival KioSK sa na Stanici v piatok 23. júla (a ešte deň predtým na predpremiére The Painted Bird/ Bastard) úspešne začal. Pre vás, čo ste tu neboli (a urobili chybu), prinášame fotky a dojmy. Pre vás, kto ste sa zúčastnili - vhodné do rodinného albumu.

Piatok
Nezačnem divadlom, ale jedlom a praktickými vecami. Sestry Šrámkové úspešne presviedčajú o zdravej strave: na úvod boli na stoloch všelijaké krekry a omáčky, v piatok sa servírovala studená polievka gazpacho, na pitie sú ľadové čaje s mätou, medovkou alebo zázvorom. Za normálnymi vecami treba ísť osobne - so špekáčkou ku grilu a za pivom a alkoholom do baru. Klimatizácia v oboch sálach funguje perfektne a naučili sme sa ju aj lepšie používať a chladíme sály vopred, nielen keď už je neskoro. Plachty z jácht, ktoré sme zavesili na dvor robili vo štvrtok dobrý tieň a atmosféru, v piatok sa ale ukázali ako účelné aj proti dažďu. Takmer všetci prišli…divákov vypredano na oboch úvodných predstaveniach, diskusie a stretnutia siete Anténa pre nezávislú kultúru aj ďalšie boli (a budú aj ďalšie, prezrádzam vopred) tiež živé a plné. Plná bola aj scéna na premiére The Painted Bird/ Bastard (Palissimo), hoci je to len sólo pre Jara Viňarského. V závere predstavenia totiž na pódium vybehne tridsať dobrovoľníkov v hromadnej scéne, ktorú skúšali s choreografom Palom Zuštiakom posledné tri dni predtým. A boli dobrí, všetky generácie, orientácie i pohlavia (v prílohe fotoreport zo skúšania). Len Eva Klimáčková mala smolu - jej francúzski spoluúčinkujúci v predstavení Ivanuška zostali kvôli štrajku na letisku v Paríži. So vzniknutou situáciou sa však Eva vyrovnala výborne a s pomocou Tomáša Krivošíka a dobrovoľníkov z publika (Kamil, Kosťo, …) sa naživo pokúsili predstavenie “rekonštruovať” a čo nezvládli zahrať, to dopovedali v Aftershow Arnošta Krysaříka, kde prišlo aj na otázky na telo. Večerný dážď už veštil “zlý” víkend, ale aj tak sme nemali koncert a párty presunúť do galérie…väčšina ľudí si aj napriek hroziacemu dažďu užívala záhradu.

Sobota
KioSK je jeden z mála letných festivalov, ktorým dážď nevadí. Je divadelný a tak ste väčšinu pod strechou, čo sa ukázalo v sobotu ako výhoda. Zistili sme ale, že vďaka nadjazdu sa aj pri mrholení dá dobre zabaviť aj na večerných “open air” hudobných vstupoch a tak sme už večer nerozmýšľali a Kasioboya aj dja Viliama sme umiestnili pod Rondel. A gril a kuchyňa sestier Šrámkových sa tiež nepresťahovali dovnútra - varila sa cibulačka s vínom, kus-kus zo zeleninou, ľadové čaje sa menili s klesajúcou teplotou na teplé. Sobotu začalo ďalšie stretnutie - tentoraz v galérii diskutovala dvadsiatka členov “slovenskej komunity súčasného tanca” s cieľom naštartovať stavovskú komunikáciu. Ako hosť sa zúčastnila zástupkyňa Lithuanian Dance Information Centre a tiež českej Novej síte, aby pomohli začínajúcim slovenským kolegom so skúsenosťami z fungujúcich platforiem a networkov. Úvodné “instantné opery” dvojice Piaček-Beňačka neboli len začiatkom hlavného programu dňa, ale originálnymi súčasnými divadelnými kusmi mixujúcimi (či ironizujúcimi) klasický žáner i nové médiá (väčšinu hudobnej časti zahrali Mio-Mio na malých GPS zariadeniach). Pre mnohých najväčšie prekvapenie dňa, čerstvý vietor od už nie tak mladých pánov z Bratislavy. O prekvapenia nebola núdza a presne o tom je festival KioSK, hľadá diváka, ktorý hľadá nové divadlo. Zvyšky Divadla SkRAT vo vypredanej S-dvojke zasiahli (napriek stále prítomnej svojskej poetike SkRATu) beznádejnosťou, ktorá sa valila z voľne poskladaných obrazov. Silný bol aj záver dňa, v ktorom sa opäť predstavil Jaro Viňarský, tentoraz ako choreograf Divadla z pasáže a to, čo dokázal s mentálne postihnutými hercami súboru na javisku (a nie preto, že sú postihnutí), si zaslúžilo najväčší potlesk aj dopovedanie v aftershow Arnošta Krysaříka. Stanicu zatváral prvý ranný vlak, samozvaný dj Pupesh, tanec na bare a ďalšie veci, ktorým neodolali prekvapené pohľady cestujúcich z vagóna.

Nedeľa
Zatiaľ najhoršie počasie na letnej akcii na Stanici v histórii…skôr sa to podobalo novembrovej nežnej, len nesnežilo. Diváci prišli, hoci sa trúsili pomalšie ako iné dni (ale za to skôr mohla sobotná i piatková dlhá noc), na kultúrny piknik pod Rondlom sme sa pozerali cez projektor v galérii, ale už na filme o Alešovi Votavovi bolo plno, rovnako ako na všetkých predstaveniach. Celý deň bol o mladých slovenských tanečníkoch-emigrantoch, v “závečernej” diskusii na aftershow Arnošta Krysaříka sa to aj vysvetlilo: nie je to len peniazmi a neživou scénou a podmienkami pre nezávislý tanec (a divadlo), sú to aj kvalitné školy, inšpiratívne a motivujúce prostredie, ktoré u nás chýbajú a preto väčšina (najmä tanečníkov) tvorí (a žije) v exile (ale radi sa vracajú). Minul som prvé predstavenie Milana Lovišku, mladého Slováka z Prahy, pretože vzniklo zčasti v rezidencii na Stanici a videl som už jeho premiéru. Dramaturgia (díky Martina!!!) však správne gradovala a po konceptuálnom i emocionálne silnom predstavení-performance Kataríny Rampáčkovej a Švajčiarky Ley de Toffol (tiež z Prahy) vybehli a poriadne sa na scéne popreťahovali Stano Dobák a Peter Šavel, ktorí prišli z Bruselu. Možno škoda, že v programovom texte nebolo napísané, že sa tak nasmejeme…nasmiali sme sa. A sestry Šrámkové? Okrem potvrdenia ich kuchárskej účasti aj na budúci víkend na Fest Anča, výborných zeleninových cestovín a slížov s pokazeným makom, som zistil, že napríklad majú za sebou štúdium psychológie, kulturológie, antropológie, biológie a arteterapie. Áno, bolo ich päť…hoci nie všetky s rovnakým priezviskom a postarali sa o nás dobre (vďaka vysokoškolskému vzdelaniu aj odborne). Keďže nevideli ani jedno predstavenie, určite prispejú čoskoro nezávislým pohľadom a analýzou celého festivalu. Môj text bol len takým záznamom…čakám na ich kritiku i oslavné slová. Lebo to bol naozaj dobrý festival a vôbec by nemusel mať prívlastok letný, lebo to zvádza k pohode a tu sa riešili a stále “vážne dobré veci”.

Marek, riaditeľ Stanice, s vďakou Martine, riaditeľke KioSKu, v nedeľu po festivalu večer

- -
Fotoreport v prílohe postupne dopĺňame o ďalšie a ďalšie fotomomentky. Vďaka Dušanovi D.