Literatúra naživo:
Juraj Šebesta a Radoslav Tomáš, hudba Peter Piatko
piatok 9. 4. 2010, 19.00
autorské čítanie (Stanica_CLASS)
Ďalšie pokračovanie voľného cyklu autorských čítačiek a diskusií s pisateľmi súčasnej literatúry. Tentoraz to bude prozaik, prekladateľ a riaditeľ Mestskej knižnice v Bratislave Juraj Šebesta, finalista ceny Anasoft Litera 2009 (s knižkou Keď sa pes smeje), a mladý básnik Rado Tomáš, ktorého tiež reprezentujú viaceré literárne ceny. Hudobným hosťom bude pesničkár Peter Piatko (gitara, spev) so spoluhráčmi – Roman Zibo Zábojník (basa) a Maťo Richtarčík (bicie). Moderuje Peter Staríček a v cene vstupného od nás dostanete aj pohár dobrého vína.
Juraj Šebesta (1964) pracuje a žije v Bratislave. Publikuje poviedky a články v rôznych časopisoch, novinách a zborníkoch. Získal cenu poroty súťaže Poviedka 1996 za prózu Čakanie na zázrak. Slovenský rozhlas uviedol jeho hru Kuleha. Knižne debutoval roku 2005 zbierkou poviedok Triezvenie. Viaceré poviedky vyšli časopisecky a v antológiach v srbčine, lužickej srbčine, chorvátčine, maďarčine, bulharčine a ruštine. Zbierka bola publikovaná v srbskom vydavateľstve Agora v roku 2008 v preklade Zdenky Valent-Belić. Šebestov román pre dospievajúcich aj dospelých Keď sa pes smeje (2008) získal viaceré ocenenia: Cena Stana Radiča – Objav roka, Medzinárodný festival humoru a satiry, Kremnické gagy 2009; Najlepšia kniha pre deti a mládež, zima 2008, Bibiana a Slovenská sekcia IBBY; finalista súťaže Anasoft litera za rok 2008, ako aj Čestný zápis na listinu IBBY za rok 2008. Prekladá tiež divadelné hry z angličtiny. Zostavil výbery z tvorby amerických dramatikov Sama Sheparda a Davida Mameta, ako aj sériu slovenských hier preložených do angličtiny Contemporary Slovak Drama 1 - 5, ktoré vydal Divadelný ústav v Bratislave. Od roku 2005 je riaditeľom Mestskej knižnice v Bratislave.
Radoslav Tomáš (1982) pochádza z Popradu. Získal ocenenia na viacerých literárnych súťažiach (Wolkrova Polianka, Literárna Senica L. Novomeského, Akademický Prešov, Literárny Zvolen, Múza, Poetický květen…). Svoju poéziu publikoval v Literárnych krokoch, Dotykoch, Slove mladých, Slovenskom rozhlase a rôznych zborníkoch. Vyštudoval žurnalistiku na FiF UK, momentálne žije a pracuje v Bratislave. V roku 2005 vydal knihu Chlapec (VSSS), za ktorú získal Cenu Ivana Kraska. V roku 2009 mu vyšla kniha Vlčie svadby (Na konári).
http://anasoftlitera.sk/archiv/2009/Sebesta.html
www.spislitklub.sk/spissky-literarny-klub/autor/tomas/
www.peterpiatko.sk
BARÁNOK
Krátko po Veľkej noci sa na Stanici Žilina - Záriečie konala ďalšia autorská čítačka s pisateľmi literatúry. Na večer som sa tešil. Aj preto, lebo mi telefonovala Zuzka. Vraj má pre mňa niečo sladké. Volal mi aj Miloš. Náš predseda Silansu. Vraj príde herečka z Talianska… Samozrejme, nedal som sa nachytať. Vedel som, že Ornella Mutiová nepríde. Veď tu bola minulý týždeň. I tak ma prekvapil. Obyčajne zavolá až koncom leta, keď potrebuje nakálať drevo na zimu. Už ale neprídem. Neposlal mi fotku kopy dreva, ktorú som s jeho synom Peťom nachystal. Okrem Janka Hraška mi to teraz nikto neverí a všetkým som na smiech.
Po príchode na Stanicu som si opäť uvedomil, aký som naivný človek. Jarnú bočenku od Zuzky Vozárovej dostal Jano Cíger z Mädokýša a ja - čokoládovú ovečku. Vraj za to že som Zuzku nevyšibal.
Ovečka mi okamžite pripomenula Baránka. Literáti - neliteráti, šibači - nešibači, dokonané je!
Bremeno moderovania dvíhal Peter Staríček. Ako Chodec a hosť minulého stretnutia s literatúrou naživo sa cítil istejšie. Určite sa však nezľakol finalistu Anasoft litery 2009 Juraja Šebestu. Veď sa stále smeje. Juraja som spoznal počas Žilinského literárneho festivalu. I jeho pes sa vraj stále smeje. Na minuloročnej čítačke sedela vedľa neho Janka Beňová. Tiež finalistka Anasoft litery. Jeden prst mala oblepený leukoplastom, a tak som Jurajovi všetko neveril.
Prekvapil ma Radoslav Tomáš. V Žiline si nedal ukradnúť chlapčenský hlas a jeho básne napísané pod pseudonymom svetových básnikov boli pôvabné. Znenazdajky odišiel nenápadnou uličkou vľavo, aby sa vzápätí podobnou uličkou sprava vrátil. Poslucháčov neoberal o energiu, ale naopak pridával ju. Chcel som dať Radovi jednotku, ale podobne ako Eva Bačinská nemá žiacku knižku. (Mimochodom, Eva, kúpil som ti ju.)
O hudobné predely sa postaral Peter Piatko so skupinou a mobilné telefóny niektorých z nás. Teraz to už môžem povedať. Nehnevajte sa prosím na tých, ktorí nevypli svoj telefón. Bol to zámer. Pred predstavením sme to dve hodiny nacvičovali.
Poďakovať chcem osádke Stanice, že pre nás otvorila obývačku. Už ale neprídem. Teda - pokiaľ nepozvete po toľkých chlapcoch niektorú dámu. Dovolil by som si upozorniť na Katku Malikovú z Bardejova. Veľmi pekne píše. Keď zaborí ruky do vlasov, zakrátko upletie vrkoč alebo kvet alebo niekoľko kvetov. Kytice.
Martinskí muzikanti hrali z chuti. Mal som však dojem, že z muzicírovania sa najviac radoval bubeník kapely. Akoby dostal jarnú bočenku. Alebo Baránka?
Beránku děkuji, marně si neumíral,
děkuji, děkuji, děkuji, děkuji, děkuji… ( Karel Kryl )
Vladislav Hofman / 21.apríla 2010