Divadelné predstavenie, premiéra 5. a 6. februára 2010, Stanica Žilina-Záriečie

„Všetky deti vedia že sme kokoti, láska / a ty si stále myslíš že sa z toho vyliečime… / My ale budeme oficiálna kultúra / nežná rocková revolúcia na prvých stránkach novín / celý svet sa z nás poserie a všetci budú kokoti podľa nás… / A my budeme potom spievať už len o láske…“
Lues de Funes: (This is a) Love song

Čo sa stane, keď sa na nejakom žúre dozviete, že v Prahe niekoho zbili a začala sa revolúcia? Jasné, perestrojka beží štyri roky, režimy vo východnej Európe padajú jeden za druhým, Berlínsky múr rozoberajú prví turisti, a v Československu už tiež niečo cítiť vo vzduchu. Ale to je politika a život je predsa úplne inde. Príbehy študentov, ktorí si vo vypätých chvíľach udržali miesto na okraji diania.

Inscenácia rozpráva o zamatovej revolúcii 1989, ktorú viedli študenti a herci z pohľadu jej účastníkov. O naivite a ideáloch a o ich stave po dvadsiatich rokoch. O divadle revolúcie a dôležitom zástoji hercov v nej. O študentoch a hercoch v roku 2009 a o tom, či by ešte mohla byť nejaká revolúcia.

Scenár vychádza z dokumentárneho materiálu – rozhovorov s aktérmi revolúcie, ktorí v roku 1989 boli študentmi a rozhovorov s ich dnešnými rovesníkmi. Skúma príbehy ľudí, ktorých prirodzená potreba mladíckej revolty sa pretavila do revolúcie a ich generačný protest šťastnou zhodou okolností napomohol pádu totalitného režimu.

Filozof Fedor Blaščák realizoval vyše dvadsať rozhovorov s aktérmi revolúcie, umelcami (Boris Ondreička, Cyril Blažo, Martin Ondriska, Juraj Johanides, Ondrej Dostál, Karol Wolf, Ján Bahna, Imro Vaško, Anna Daučíková, Karol Weisslechner, Štefan Šlachta, Anton Čierny, Jozef Jankovič, Jozef Barinka, Iveta Radičová, Soňa Szomolányi…). Ďalším východiskom boli rozhovory s dnešnou generáciou vo veku vtedajších revolucionárov, najmä s tými, ktorí majú hudobné kapely. Scenár dopĺňa príbeh študenta Martina Šmída, fiktívnej obete policajného zásahu proti demonštrácii zo 17. 11. 1989 na Národní třídě v Prahe.

Inscenácia nesleduje príbehy lídrov revolúcie, ale ľudí, ktorí boli na jej okraji, takých, čo si zachovali kritický odstup od emócií a ambícií, ktoré priniesla. Ľudia, z okraja spoločnosti pred novembrom ´89 aj po ňom. Sleduje víťazstvá a sklamania generácie, ktorá zažila spoločenský prevrat, spojenie revolučných síl s prominentmi bývalého režimu a tvrdý stret spoločných ideálov a nenasýtených osobných potrieb.

Milan: „Ja som vyskočil z davu na tretí deň, šiel som za roh na borovičku. Keď Vášaryová vyzvala ľudí, aby sa chytili za ruky a skandovali „láska“, tak som sa smial. Lebo som sa cítil trápne.“

Stanica uvádza: Posledná historická úloha mladej generácie (Ján Šimko) from stanica on Vimeo.

„Drsná a skutečně aktuální byla až Posledná historická úloha mladej generácie. Nešetřila nikoho. Studenti, kteří mají rebelství v krvi a jsou podle tradice hybateli společenských změn, v této hře vysedávají v hospodě, a když se o „nějakém“ mlácení na Národní třídě dozvědí, přou se, zda se ke stávce připojit. Politika se jich přece netýká…“
Lenka Dombrovská, Divadelní noviny

„Posledná úloha je v prvom rade mimoriadne naliehavou výpoveďou generácie, ktorá sa ocitla na javisku dejín, bola snímaná televíziami z celého sveta, zažila splynutie umenia a histórie, aby sa vzápätí zobudila do krutej reality deväťdesiatych rokov. Upadla do apatie, rezignovala, s pocitom opustenosti sa uchýlila k výstrednosti, ktorá mala zakryť strach skutočne sa pre niečo oduševniť a nadchnúť.“
Miro Zwiefelhofer, IStheatre.sk

Predstavenie vzniklo ako súčasť česko-nemecko-slovenského projektu 68/89 Divadlo.Doba.Dejiny v koprodukcii Stanice Žilina – Záriečie, Divadla Archa Praha, Kampnagel Hamburg, Divadla Husa na provázku Brno a Sophiensaele Berlín.

Réžia: Ján Šimko
Účinkujú: Marián Balážik, Martin Meľo, Juraj Igonda / Ľubomír Bukový, Matúš Homola
Námet: Fedor Blaščák a Ján Šimko
Dramaturgia: Fedor Blaščák
Hudba: Matúš Homola
Texty piesní: Lues de Funes
Scéna, kostýmy a svetelný design: Jerguš Opršal
Svetlá: Ints Plavnieks
Výroba scény: Tomáš Morávek, Ints Plavnieks, Jerguš Opršal, Florent Hazucka
Produkcia: Stanica Žilina-Záriečie

Premiéra: 5. a 6. 2. 2010

S podporou: EÚ, program Kultúra 2007-2013, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Stredoeurópska nadácia a spoločnosť Slovnaft, a.s., Nadácia Intenda a Mesto Žilina

Ďalšie predstavenia: Stanica, turné pásma Sloboda! Sloboda? v rámci projektu 68/89.Divadlo.Doba.Dejiny (Husa na provázku Brno/CZ, Kampnagel Hamburg/DE, Sophiensaele Berlín/DE a Divadlo Archa Praha/CZ), Košice (Kasárne Kulturpark), Prešov (Akademický Prešov), Liptovský Mikuláš (Letná tanečná škola), Festival Refresh89 (Košice)…

Celú recenziu Mira Zwiefelhofera z IS.Theatre.sk nájdete tu >