Kráľ Duchov, Štós
Súčasná opera v nemeckom jazyku a mantáckom dialekte
Autori a účinkujúci: Dychový orchester Štós, Stano Beňačka, Jozef Chabroň, Marek Piaček, Martin Ondriska, Peter Važan, Marold Langer-Philippsen a hostia.
Kto to cvála nocou temným lesom s pokladom v náručí? Čo sú to za sily útočiace na nevinnú dušu dieťaťa? Spoločenstvo nadšených hudobníkov z baníckeho kráľovského mesta uprostred lesov sa stretáva v krutom zápase s ponurým pseudoromantizmom. V ich odhodlaní im pomáha skupina nájomných profesionálov. Spolu odolávajú aj tým najúlisnejším nástrahám Kráľa duchov a jeho banditov.
Súčasná opera z pera dvoch velikánov - Johana W. Goetheo a Mareka Piačka, featuring kráľ popu Michael Jackson, operní sólisti a du/ychový orchester z baníckeho mesta Štós. Opera iniciovaná festivalom Kinobus prerástla do experimentu na pomedzí žánrov a regiónov. Je poctou mantáčtine, jazyku karpatských Nemcov z východného Slovenska.
Sychravosť, halucinácie, hmla, choroba, človek v ohrození, skladatelia bez hraníc, mantácky folklór, legendy popu a možno aj Milan Rastislav Štefánik sa stretajú uprostred klasického diela a skúšajú, čo všetko sa s romantickou veľkoleposťou dá urobiť v skeptickej súčasnosti.
Súčasná opera v šestnástich obrazoch využíva celý rad umeleckých štýlov a motívov v rozhraní medzi vzburou romantizmu a fragmentárnosťou postmoderny. V opere, ktorá je pokračovaním elektronickej opery Kráľ duchov, premiérovanej v roku 2008 v spolupráci Mareka Piačka a popredných slovenských elektroakustických zoskupení, dnes účinkujú dvaja operní sólisti, dychový orchester, spevokol a ďalší hostia, všetci odpojení od elektriky. Do unplugged diania na scéne vstupujú videá Petra Važana. Opera je zároveň komunitným projektom. Spája to, čo je tradične považované za vysoké (opera) s tým, čo figuruje ako nízke (dychovka). Karnevalovo však prevracia štruktúru: Popri dekonštrukcií opery sa na scéne odohráva pocta mantáčtine a mantáckej kultúre. Všetko sa deje ako hra – nenásilne a so šarmom. Sólisti opery si z nej strieľajú bez toho, že by si ju prestávali vážiť. Mantácky orchester prednáša Goetheho bez toho, že by sa bral príliš vážne.
Marek Piaček prvýkrát spolupracoval s Dychovým orchestrom Štós v roku 2011 v rámci festivalu Kinobus pri live ozvučení nemého filmu Metropolis Fritza Langa. Ich spolupráca a hudobné i ľudské porozumenie, spolu s ochotou experimentovať vyústili do samostatného projektu, ktorým je opera Kráľ duchov.
Projekt vznikol v koprodukcii kultúrneho uzla Stanica Žilina-Záriečie a projektu SPOTs / Košice 2013, n. o., s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.
Predstavenie je venované pamiatke dlhoročného kapelníka Dychového orchestra Štós Petra Hartmanna.
Predloha
Johan Wolfgang Goethe sa jedného večera vracal z návštevy svojho priateľa a cestou uvidel osobu, ako nesie temný balík raždia. Až na druhý deň sa Goethe dozvedel, že to bol miestny sedliak, ktorý niesol v náručí svojho na smrť chorého synčeka. Tento zážitok pretavil Goethe do básne Erlkönig. Pravdepodobnejšie však je, že sa Goethe, presne v duchu romantizmu, inšpiroval folklórnym námentom. Téma človeka zápasiaceho o svoje dieťa s temnou nadprirodzenou bytosťou je univerzálnym motívom, ktorý možno nájsť v mytológií a folklóre rôznych národov. (Takže je celkom možné, že Kráľ duchov sa po ceste do Štósu stretol s Poludnicou.) Temnota lesa, hmla, vietor, choroba, rýchlosť pohybu, láska otca, úlisnosť kráľa duchov nie sú jedinými záchytnými bodmi opery. Inšpiráciou je aj súčasný pohľad na strach z chorôb, z neschopnosti komunikovať, z úzkostí, či nemožnosti vnímať človeka.
Časť textov slávneho diela nemeckého romantizmu bola preložená do mantáčtiny. Je to jazyk Karpatských Nemcov, ktorí sa na územie Horného Uhorska sťahovali v 12.-15. storočí z oblasti Saska a Bavorska. Išlo o baníkov, uhliarov a drevorubačov, ktorí osídľovali najmä územia s výskytom rúd. Dnes Mantáci patria k národnostnej menšine Karpatských Nemcov žijúcich prevažne v oblasti južného Spiša, ak sa to ešte v súčastnosti dá určiť. Opera Kráľ duchov využíva kultúrne a jazykové prepojenie medzi mantáčtinou a nemčinou, medzi folklórnym námetom Goetheho diela a folklórom Mantákov, medzi baníckou/prisťahovaleckou identitou Mantákov a motívom cesty cez temný les. To všetko bez pátosu vlastného stretnutiam pri horiacich vatrách, Tatrách a Matrách, ale s nadsázkou, mnohými odkazmi na súčasnosť a ľahko absurným humorom autorskej trojice Piaček – Ondriska – Beňačka.
Fotografie
Autori a účinkujúci
autori_kral-duchov
Obsah opery Kráľ Duchov, Štós
obsah-opery-erlkinek
Životopisy autorov
zivotopisy_autori-kral-duchov-stos
