Len pred týždňom sme s nadšením obdivovali päťmetrový obraz zo soli, ktorý spoločne vytvorili účastníci tréningu „Art for inclusion“. Pôvodne tvoril každý z nich individuálne, podľa vlastnej predstavy a farieb. Postupne sa však vystriedali a záverečný obraz bol spoločným dielom a prekvapením pre každého. Soľ, zásadná ingrediencia každej kuchyne, bola symbolom spoločného času ochuteného rozhovormi, novými nápadmi a priateľstvami.
Keď sa 25. septembra v Modre-Harmónii stretlo 24 pracovníkov s mládežou, lídrov a dobrovoľníkov z 8 krajín, každý z nich priniesol svoje jedinečné skúsenosti, predstavy a očakávania. Počas týždenného tréningu plného diskusií, poznávania, učenia sa cez vlastné zážitky nakoniec odchádzali obohatení o nové skúsenosti, perspektívy aj zručnosti.

Medzinárodné školenie „Art for inclusion“ bolo zamerané na výmenu skúseností a spoznávanie umeleckých techník užitočných v práci s mladými ľuďmi a sociálne znevýhodnenými skupinami. Počas siedmich dní sme objavovali silu tanca, divadla, hudby, výtvarného umenia či fotografie ako prostriedkov, ktoré dokážu prekonať bariéry medzi rôznymi ľuďmi a skupinami, bez ohľadu na ich fyzické či psychické schopnosti, reč, vek či farbu pleti.
Skúšali sme napríklad, ako sa dá využiť tanec v skupine so zrakovo znevýhodnenými, alebo ako fotografia, či maľba dokážu komunikovať aj veľmi zložité či osobné témy. Zažili sme, že hudba je univerzálnym jazykom bez ohľadu na to, akou rečou hovoríme. Objavovanie osobných limitov (fyzických, ale aj psychických) pri pohybe a tanci nám umožnilo vcítiť sa do kože ľudí s postihnutím, a porozumieť ich svetu. Spoznali sme metódu divadla utláčaných či neviditeľného divadla, cez ktoré je možné nie len zobraziť, ale aj napraviť vzťahy nerovnosti, násilia či utláčania a formovať tak aktívny občiansky postoj.
Každý z workshopov vyústil do diskusie, výmeny skúseností, a dobrých praktík od skúsenejších účastníkov. Zároveň poskytol priestor na osobnú reflexiu nad tým, ako vnímame odlišných ľudí, ako pracujeme s vlastnými stereotypmi a predsudkami. So skupinou sme tiež diskutovali samotný koncept inklúzie a exklúzie, pričom sme si uvedomili, že tieto témy sa týkajú každého z nás v našom každodennom živote – nie sú len o bezbariérových priestoroch, ale aj o našom osobnom postoji a otvorenosti prispieť k tomu, aby každý človek mohol naplniť svoj potenciál bez ohľadu na psychické či fyzické limity.

Tréning obohatili aj traja hostia, ktorí s nami zdieľali skúsenosti s využitím umeleckých techník v svojej práci. Sociálna pracovníčka Karina Andrášiková zdôraznila, ako výtvarné techniky pri práci s deťmi v nízkoprahových kluboch či v rómskej osade sú nie len prostriedkom individuálneho rozvoja, ale aj rozvoja komunity. Dramaterapeut Martin Žák, ktorý pracuje s mužmi s mentálnymi postihnutím a vedie divadlo Agapé prezradil, ako od vlastných ambícii prešiel k potrebe porozumieť svetu ľudí s postihnutím a nadviazať s nimi úprimný vzťah. Stretli sme sa tiež s Helou Škovierovou z cirkusového divadla Cirkus-kus, ktorá sa rok venovala mladým Rómom a naučila nás aj zopár cirkusových techník.
Nadobudnuté skúsenosti mali možnosť účastníci využiť už priamo na tréningu pri príprave vlastných workshopov, ktoré budú môcť využiť pri svojej ďalšej profesionálnej či dobrovoľníckej práci.

Projekt Art for Inclusion bol podporený grantovým programom EÚ Erasmus+.
Tím lektorov: Marta Králiková, Jana Štrichelová, Gohar Ghandilyan, Kasia Stepien